Autorka Raphaela Edelbauer sa bude o rakúsku najvyššiu knižnú cenu uchádzať s románom Tekutá krajina (Das flüssige Land, Klett-Cotta). Nestáva sa často, aby bol jeden autor/autorka nominovaný na dve ceny súčasne. A práve Edelbauer a jej román sú nominované aj na Nemeckú knižnú cenu 2019, pričom je zaujímavé aj to, že sa jedná o literárny debut. Tekutá krajina (Das flüssige Land, Klett-Cotta, 2019) rozpráva príbeh nadanej fyzičky Ruth, ktorá odchádza pochovať rodičov, ktorí zahynuli pri nehode, na miesto ich detstva, ktoré sa ukazuje viac než záhadné. Ruth pátra po spomienkach, rodinnom príbehu, ale čím usilovnejšie pátra, tým väčší odpor obyvateľov cíti.

Ďalším nominovaným je Karl-Markus Gauß a jeho Dobrodružná cesta mojou izbou (Abenteuerliche Reise durch mein Zimmer, Zsolnay), v ktorej autor na rakúskej literárnej scéne len utvrdzuje svoju pozíciu najvýraznejšej „štylistickej inštancie“, ako ho radi nazývajú literárni kritici. Jeho ostatný román koncipovaný ako etnografický sprievodca je veľmi osobnou a súčasne otvorenou knihou. Gauß nás sprevádza rôznymi krajinami a rôznymi dobami prostredníctvom drobných a všedných vecí.

Autor Norbert Gstrein patrí k stáliciam súčasnej rakúskej prózy. Protagonistom románu Keď som bol mladý (Als ich jung war, Carl Hanser) je syn majiteľa penziónu, ktorý pracoval niekoľko rokov v USA ako učiteľ lyžovania a vracia sa späť do rodného Rakúska. Jeho nevestu medzitým niekto znásilnil a iné dievča sa stratilo. Vnútorný motor, ktorý Gstreinov vynikajúci príbeh poháňa, je temná sexualita – zmes hanby a porušovania tabu. Zásadnými sa pritom dve vety: „Bolo to tak.“ a „Bolo to tak?“

Ústrednou postavou dojímavého románu Sophie Reyer Mama horí (Mutter brennt, edition keiper) je Luise, ktorá sa spolu s deťmi pokúša zachrániť a oslobodiť sa – od starej mamy a jej samovraždy, anorektickej Iny, ktorá sa zbláznila a Clemensa, ktorý sa rozpráva s mŕtvou starou mamou. Všetci sú nejako postihnutí, zažívajú poníženie, zúfalstvo, strach, zúrivosť, samotu, ale aj túžbu. Román je súčasne textom o rozprávaní a zmĺknutí a o sebauisťovaní sa prostredníctvom jazyka.

Oceňovaný spisovateľ Clemens J. Setz sa vo svojom románe Útecha okrúhlych vecí (Der Trost runder Dinge, Suhrkamp) snaží objavovať uprostred nášho každodenného života grotesknosť a hrozivosť. A stačí len skutočne veľmi málo - urobiť len drobné posuny perspektív a za nimi sa môže objaviť niečo naozaj strašné. Raz je to žiačka zdravotnej školy, ktorá sa o chlapca v nemocnici nestará, ale ho unesie, potom slepá žena, ktorú si do bytu pozve priateľa a nevie, že má steny a nábytok popísané obscénnymi nápismi. Clemens J. Setz sa opäť ukázal ako vynikajúci pozorovateľ vzťahov v súčasnosti, ktoré spracoval výnimočne vtipným a sviežim jazykom.

Zobraziť diskusiu (0)