Renomovaný rakúsky autor Norbert Gstrein (1961) vyštudoval matematiku a štúdium uzatvoril dizertáciou K logike otázok v roku 1988, v tom istom roku vyšiel aj jeho literárny debut Jeden. Určité obdobie ostáva Gstrein vo svojich textoch verný prostrediu tirolských dedín. Neskôr sa v románe Anglické roky (1999) púšťa do fiktívneho príbehu židovskej emigrácie a identity emigrantov, pričom sa pýta aj na spoľahlivosť historických istôt. Podobne je to aj v románe Remeslo zabíjania (2003), tentoraz ho však zaujíma historicko-politická perspektíva vojny v Kosove. Neskôr vychádza román Celá pravda (2010), kde sa Gstrein ujíma pre neho celkom nového žánru – grotesky. Malý viedenský vydavateľ sa rozvedie a vezme si mladú, atraktívnu autorku so silne vyvinutým zmyslom pre ezoteriku a filosemitizmus. V románe Tušenie začiatku (2013) zase Gstreina zaujíma religiózny fanatizmus.

Ocenený (miestami psychologický, či až detektívny) román Keď som bol mladý je príbehom mladého „nespoľahlivého“ rozprávača Franza, ktorý si spomína na svoju mladosť. Celé rozprávanie je hneď v úvode zahalené do hmly. Čím viac nám Franz odhaľuje svoj príbeh, s čím väčším množstvom detailov nás zahlcuje, tým neistejší sme. Samovražda, smrť, znásilnenie, zmiznutie – ale iba možno. Ako čitatelia máme v rukách veľa nitiek (aj tých týkajúcich sa viny, sebaklamu a zlyhania), netušíme však, ktorá je tá správna a neexistuje žiadny detektív, ktorý by všetko rozlúštil.

Angela Lehner (1987) vyštudovala literárnu komparatistiku. Uverejnila viacero žurnalistických prác v rôznych časopisoch a denníkoch, kde sa venovala predovšetkým témam sexizmu v Rakúsku. Jej literárny ocenený debut Otče náš, ktorý sa dostal aj na longlist Nemeckej knižnej ceny je príbehom manickej mladej ženy Evy Gruber. Evu hospitalizujú na viedenskej psychiatrii, pretože údajne zastrelila škôlkárov. Z nemocnice ju chce vyslobodiť jej anorektický brat a oboch ich chce zabiť vlastný otec, ktorý ich údajne zneužíval. Psychiater, ktorý sa o Evu stará, spácha samovraždu. Podobne ako v Gstreinovom románe je aj u Lehner rozprávačka celkom „nespoľahlivá“, navyše drzá, priama, bez rešpektu. V čitateľoch však vzbudzuje sympatie a otázky, kde je hranica normálnosti. Súčasne spochybňuje mužské autority a katolícke Rakúsko. Román miestami údajne pripomína Thomasa Bernharda.

Zobraziť diskusiu (0)