Historička totalitarizmu a verejná intelektuálka
Prítomnosť myšlienok Anne Applebaum je na Slovensku viditeľná nielen cez jej preložené publikácie, ale aj účasťou na nedávnom Stredoeurópskom fóre. Ako historička sa zameriava na totalitné štáty, hlavne Rusko, resp. Sovietsky zväz. Za knihu Gulag: A history (Penguin Books, 2004) získala Pulitzerovu cenu, ale zoznam jej ocenení je o dosť dlhší. V role verejnej intelektuálky zas neúnavne upozorňuje na mocenské tendencie autokratických politikov celého súčasného sveta, s čím súvisí o nič menej závažný jav napomáhania týmto ľuďom zo strany západných firiem, právnikov a obchodníkov. Po knihách Súmrak demokracie (N Press, 2020) a Červený hladomor. Stalinova vojna proti Ukrajine (N Press, 2023) sa k čitateľstvu dostala publikácia Autokracia, s. r. o., v ktorej veľmi presne na množstve príkladov ukazuje na snahu diktátorov vyvíjať medzinárodnú koordináciu svojich aktivít založených na tom najhoršom správaní, akého sa politici môžu dopúšťať.

Čo moderné autokracie spája, ak to nie je jednotná ideológia? „... ich základom je prepletená sieť kleptokratických finančných štruktúr, komplexu bezpečnostných služieb – vojenských, paramilitantných, policajných – a odborníkov na sledovanie, propagandu a dezinformácie.“ (s. 11). Túto tézu ďalej autorka rozvíja v jednotlivých kapitolách venovaných spomínaným dimenziám. Predmetom rozboru sú predovšetkým Rusko a Čína, no spomína aj ďalšie štáty ako Kuba, Sýria, Bielorusko, Zimbabwe, Sudán a iné krajiny spájajúce členstvo v spoločenstve s hlavnými cieľmi: peniazmi, bezpečnosťou a beztrestnosťou. Applebaum upozorňuje, že tieto štáty nie sú nebezpečenstvom len samy osebe. Bez pomoci ľudí na Západe by neboli také efektívne. Skupovanie nehnuteľností, investície do infraštruktúry, priemyslu alebo služieb cez schránkové firmy umožňujú práve bankári, právnici a politici západných krajín. Tok peňazí z autokratických režimov je pre nich výborným zdrojom príjmov, zároveň pri tom podkopávajú hodnoty demokracie vo vlastných krajinách.

Jazyk diktátorov: rešpekt a suverenita
Applebaum demaskuje aj spôsob, akým diktátori komunikujú, aby na jednej strane poškodili demokraticky usporiadaný poriadok a na druhej strane vytvorili predstavu o vlastnej legitimite. Používajú špecifický jazyk, akým obhajujú svoje postoje, a nachádzajú v ňom záľubu bez ohľadu na to, o akej diktatúre hovoríme. Je pre nich typické používanie spojenia „suverénna politika“, ak sa chcú zastať porušovania ľudských práv vo vlastnej krajine, a vymedzujú sa takto proti kritike. Odrazu očakávajú „vzájomný rešpekt“ a ohradzujú sa pred zasahovaním do svojej „zvrchovanosti“, Západ odsudzujú ako zvrátený, dekadentný alebo vnucujúci svoje hodnoty.

Na čo ešte upozorňuje kniha, a je to mimoriadne dôležitý postreh, je fakt učenia sa diktátorov a následné využitie slabých miest demokratických inštitúcií vo svoj prospech. V tejto súvislosti uveďme dlhšiu citáciu výstižne opisujúcu, ako to robia: „Dôkladne premýšľali o tom, ako zosmiešniť a podkopať symbolické činy; ako očierniť a zdiskreditovať charizmatických vodcov; ako využiť sociálne médiá na šírenie falošných fám a konšpiračných teórií; ako izolovať a odcudziť ľudí; ako prerušiť väzby medzi rôznymi sociálnymi skupinami a spoločenskými triedami; ako odstrániť vplyvných exulantov a predovšetkým ako zmeniť jazyk ľudských práv, slobody a demokracie na dôkaz zrady a vierolomnosti.“ (s. 129)

Naozaj môžeme čitateľstvu len odporúčať všímať si, ako sa jednotlivé mechanizmy vládnutia moderných diktátorov uplatňujú na Slovensku. Začíname sa čoraz viac podobať na člena Autokracie, s. r. o.: v prístupe k riešeniu korupcie na najvyšších miestach, k dezinformáciám, k médiám, vo využívaní jazyka a v upieraní zraku k iným členom tejto pochybnej organizácie. Aj preto je zásadné všímať si, čo Applebaum odporúča v rámci aktivít na obranu občianskej spoločnosti. Bude potrebné mať tento zoznam čoskoro stále poruke.

Anne Applebaum: Autokracia, s. r. o. O diktátoroch, ktorí chcú vládnuť svetu

Preklad: Igor Otčenáš

N Press, 2024

Zobraziť diskusiu (0)