„Idea TRANZ-u vznikla sčasti ako reakcia na zaniknutú Letnú školu prekladu v Budmericiach a neskôr v Piešťanoch, kde sa mohli raz ročne prekladatelia a prekladateľky stretnúť, vypočuť si zaujímavé prednášky a predovšetkým posilňovať komunitu, vymieňať si skúsenosti a tráviť spolu čas. Zároveň sme tento koncept chceli ozvláštniť o platformy, ktoré prebiehajú v zahraničí (napríklad v Literárnom kolokviu v Berlíne) a ktoré sú ústretové nielen k autorom a autorkám, ale aj prekladateľom a prekladateľkám umeleckej literatúry,“ vysvetľuje dramaturgička festivalu Paulína Šediková Čuhová, ktorá spoločne s koordinátorom a zároveň tvárou vydavateľstva Literárna bašta a banskobystrického Artfora Slavom Sochorom pripravili zaujímavý program, usporiadaný do 90- až 120-minútových tematických blokov.

Novinky na druhom ročníku
Na druhom ročníku TRANZ-u sme mohli postrehnúť hneď niekoľko obsahových a programových noviniek. Patrí medzi ne otvorenie diskusie o férovej spolupráci pri vydávaní prekladov umeleckej literatúry, v ktorej sa stretli Juraj Heger, riaditeľ Vydavateľstva Slovart a predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska, Vladimír Michal ako riaditeľ vydavateľstva Artforum, Barbara Sigmundová, prekladateľka a predsedníčka OZ DoSlov, a Lucia Halová, prekladateľka, redaktorka a podpredsedníčka OZ DoSlov. Z nej vyplynulo, že o spolupráci je potrebné hovoriť, pretože obe strany, tak vydavateľská, ako aj prekladateľská, vidia pri vydávaní umeleckých prekladov viacero neuralgických bodov – hoci sa za jeden z kľúčových dá označiť výška finančnej odmeny za preklad, do hry vstúpili aj právne otázky uzatváraných zmlúv, zodpovednosť vydavateľstiev za predajnosť kníh a prekladateľov za kvalitu prekladu, zmluvná ochrana pri využívaní umelej inteligencie a mnohé ďalšie. Zástupkyne OZ DoSlov, ktoré združuje prekladateľov a prekladateľky na Slovensku, stoja pred neľahkou úlohou pokračovať v začatej diskusii a predložiť konkrétny návrh realizácie férovej spolupráce. V diskusii na treťom ročníku uvidíme, kam sa táto problematika za rok posunie.

K ďalším festivalovým novinkám patrí aj projekcia filmu tematicky spojeného s umeleckým prekladom, dramaturgia veľmi vhodne siahla po aktuálnom dokumente o Anne Kareninovej, dlhoročnej šéfredaktorke veľkých vydavateľstiev, ktorá má okrem desiatok knižných prekladov z francúzštiny, angličtiny a taliančiny na svojom konte aj dialógy a titulky k viac ako trom stovkám filmov.

Nepochybne sa žiada oceniť aj tretiu ideovú novinku druhého ročníka, udeľovanie čestného ocenenia tzv. Prekladateľskej galérie. Jej prvým laureátom sa za dlhoročný prínos v oblasti umeleckého prekladu stal profesor Ladislav Šimon, ktorému vďačíme za preklady nemeckých autorov, ako sú Johann Wolfgang Goethe, Rainer Maria Rilke, Bertolt Brecht, Friedrich Dürrenmatt alebo Hermann Hesse.

Foto: Veronika Čapkovičová

Štvrtou a poslednou novinkou je zaradenie diskusného bloku o preklade slovenskej umeleckej literatúry do cudzieho jazyka. Netreba totiž zabúdať, že nielen inojazyčné diela sa prekladajú do slovenčiny, ale existuje aj snaha šíriť povedomie o slovenskej literatúre v zahraničí prostredníctvom jej prekladov. O svojich skúsenostiach hovorila Olga Hund, spisovateľka a prekladateľka do poľského jazyka, a Mirko Kraetsch, prekladateľ do nemčiny. Prítomná bola aj Mária Vargová, ktorá má v rámci Slovenského literárneho centra na starosti šírenie slovenskej literatúry na frankofónnom trhu. Podelila sa o to, s akými ťažkosťami pri tom bojuje, ale aj o to, ako sa dajú na tomto poli dosiahnuť úspechy.

Z prvého ročníka poznáme
Programovou súčasťou festivalu je praktický workshop, tohtoroční prihlásení sa dozvedeli o špecifikách autorského práva vo vzťahu k literárnemu prekladu, o najčastejších problémoch pri uzatváraní licenčných zmlúv a ako sa im vyhnúť. Zároveň to bola jediná časť programu, na ktorú bolo potrebné prihlásiť sa vopred, zvyšok mal diskusný charakter.

Z prvého ročníka poznáme aj Panel nových prekladov, v ktorom dostávajú príležitosť predstaviť svoju prácu začínajúci prekladatelia a prekladateľky umeleckej literatúry, tentoraz sa prezentovali a o svoje skúsenosti sa delili Ondrej Hubinský, Elena Seitlerová, Jana Sliacka, ale aj prekladatelia, ktorí stoja za najdôležitejšími dielami súčasnej európskej i angloamerickej literatúry: Renáta Deáková, Eva Kenderessy a Vladislav Gális.

Dramaturgia sa osobitne venuje aj poézii v časti Poetické raňajky, tento rok sa v diskusii stretla prekladateľka Ivana Hostová a básnik a prekladateľ Michal Tallo. A pravidelný priestor dostáva aj časopis zameraný na umelecký preklad Verzia, o jej nórskom a slovinskom čísle diskutovali prekladateľky Petra Mikulášová, Zuzana Demjánová a Svetlana Kmecová.

Foto: Veronika Čapkovičová

Osobitný blok je venovaný tiež aktuálnemu dianiu v preklade, tentoraz išlo o prekladateľskú dielňu pre prekladateľov a prekladateľky VICEVERSA zo slovenčiny do nemčiny a z nemčiny do slovenčiny. Účastníci a účastníčky sa prišli podeliť aj o skúsenosť z týždňového workshopu, mohli sme stretnúť a počúvať Marie-Theres Cermannovú, Martinu Vannayovú a Andreja Zahoráka.

Zavŕšením piatkového programu bol rozhovor s ukrajinskou spisovateľkou a prekladateľkou Sofijou Andruchovyč, ktorej veľký román Amadoka práve vychádza v slovenskom preklade. Rozhovor bol o to cennejší, že sa v ňom autorka stretla so svojou slovenskou prekladateľkou Veronikou Goldiňákovou. V analogickom duchu sa niesol aj sobotňajší podvečer, keď sa rozprávala slovinská autorka a prekladateľka Veronika Simoniti s prekladateľkou Martinou Vannayovou a hovorili nielen o románe Ivana pred morom.

Na úplný záver dramaturgička Paulína Šediková Čuhová zaradila populárny prekladateľský seriál, inšpirovaný Ivanou Krekáňovou. Čo prekladáš? sa na festivale opäť predstavil v živej podobe. Vo formáte sedem prekladateľských osobností, sedem pripravovaných kníh a sedem minút na pódiu vystúpili Marína Gálisová, Michal Hvorecký, Mária Koscelníková, Marcel Melicher, Eva Reichwalderová, Milina Svítková a Andrej Záhorák.

Tradične boli oba festivalové dni zakončené koncertom, v piatok sa predstavila francúzska kapela Pam Risourié a v sobotu slovenské hudobné teleso Džez a hrúza. Celú sobotu mali prítomní možnosť zoznámiť sa aj s knižnou produkciou viacerých slovenských vydavateľstiev na tzv. trhu prekladovej literatúry.

Foto: Veronika Čapkovičová

Berlín, Babel, Banská Bystrica
Michal Hvorecký, spisovateľ a prekladateľ, účastník festivalu a zástupca partnera Goetheho inštitút, konštatoval: „Už prvý ročník TRANZ-u ukázal svoj potenciál. A druhý potvrdil, že festival má hlboký zmysel a veľkú perspektívu. Podobných akcií neexistuje na svete veľa, poznám len Transnationale v Berlíne a švajčiarsky Babel. Myslím si, že slovenská literatúra je silnejšia v prekladovej ako pôvodnej tvorbe, preto považujem za cenné, že umelecký preklad má takéto vlastné sebavedomé podujatie.“

Druhý ročník festivalu TRANZ opäť priviedol do Banskej Bystrice zaujímavé osobnosti z oblasti vydávania a prekladania umeleckej literatúry, nielen tých, ktorí aktívne v diskusii vystúpili, ale aj tých, ktorí prišli počúvať, pýtať sa a neformálne diskutovať. Boli medzi nimi napríklad zástupkyne Talianskeho kultúrneho inštitútu alebo Portugalského inštitútu, viacerí redaktori a redaktorky umeleckej literatúry, zástupcovia stredných a menších vydavateľstiev, ale aj študenti a študentky UMB nielen cudzích jazykov, ale aj toho materinského. A hoci sa za jeden z najproblémovejších bodov umeleckého prekladu jednoznačne označili financie, všetci prítomní sa vzácne zhodli, že venovať sa umeleckej literatúre a umeleckému prekladu zvlášť je tvorivá a obohacujúca činnosť. S týmto pocitom a s množstvom zaujímavých názorov, jedinečných skúseností a plnou taškou nových kníh z festivalu odchádzali viacerí. „Pozdávala sa mi polemickosť debát... Práve z takýchto plodných polemík sa rodí diskurz, ktorý môže celú prekladateľskú komunitu rozvíjať. Už sa teším na ďalší ročník. Aller guten Dinge sind drei!“ dodáva aj Michal Hvorecký.

Festival TRANZ sa dá vnímať aj ako „ostrovček mieru uprostred rozbúreného mora. V turbulentnej spoločenskej atmosfére človek odrazu vstúpil do priestoru, kde všetky veci dávali zmysel,“ povedala prekladateľka Adriana Šulíková. Boli to pre ňu „dva nesmierne inšpiratívne dni nabité programom s výbornou dramaturgiou, príležitosťou na stretnutie s priateľmi, kolegami a ľuďmi, ktorých prácu obdivujem, ale doposiaľ som sa s nimi stretávala len na obálkach kníh (ak pánbožko a vydavateľ dal). Festival mi poskytol aj odpovede na mnoho otázok – že práca, ktorú robím, má zmysel a že komunita, ku ktorej patrím, robí túto spoločnosť lepšou, hoci to možno mnohí nevidia“.

Foto: Veronika Čapkovičová

O svoje dojmy sa podelila tiež Ivana Hostová, prekladateľka, redaktorka, literárna kritička a vedkyňa: „Samotná myšlienka organizovať festival špeciálne venovaný umeleckému prekladu a aktérom a aktérkam pôsobiacim v prekladovej literatúre vysiela nesmierne pozitívny signál tak do vnútra komunity, ako aj navonok. TRANZ je pre mňa gesto, ktoré výrazne prispieva k tvorbe povedomia o tom, že práca, ktorá si vyžaduje zvládnutie obrovského množstva zručností, núti ku kontinuálnemu učeniu sa a je často nesmierne osamelá a nie dostatočne honorovaná, má pre kultúru obrovský zmysel. Slovenská kultúra totiž stojí a padá na preklade a jej kvalita priamo závisí od kvality sprostredkovania informácií – vrátane tých umeleckých. Keď som vyrážala na festival, práve som písala email Lawrenceovi Venutimu, že kniha – jeho nový preklad Tatárskej púšte od Dina Buzzatiho – dorazila v poriadku, a vravela som mu, kam sa chystám a ako dôležité je takéto podujatie pre literatúru založenú na preklade. Tento autor knihy Neviditeľnosť prekladateľa (1995), ktorá začala revolúciu vo vnímaní prekladu, mi na to odpísal, že každá kultúra je založená na preklade, ale takéto podujatia sa dejú málokde. Osobne za seba – také pocity spolupatričnosti, tepla, prajnej energie, nesmiernej empatie, ktoré obopínali celý priestor Záhrady, som zažila len málokde.“

Festival organizuje vydavateľstvo Literárna bašta v spolupráci s občianskym združením DoSlov a Paulínovou Šedíkovou Čuhovou, zainteresovaným ďakujeme, vážime si, že takéto dôležité podujatie sa realizuje práve v Banskej Bystrici, a tešíme sa na tretí ročník. Aj podľa slov koordinátora Slava Sochora sa tešiť naozaj môžeme, pretože chcú skúsiť „festival ešte rozšíriť a priniesť aj nové formy“.

Zobraziť diskusiu (0)