Zranenia rozsievača nepokoja

Bernhardova matka odišla kvôli pôrodu nemanželského dieťaťa do holandského Heerlenu. Pôrod utajovala dokonca aj pred svojimi viedenskými rodičmi. Pre hľadačov vnútorných súvislostí Bernhardovho životného i spisovateľského postoja je vec vybavená – chlapcov osud bol od prvej chvíle poznačený odmietnutím a hanbou.

„Odkedy žijem, moja existencia vyvoláva nepokoj.“

Matka mu to so železnou pravidelnosťou pripomínala: „Už len ty si chýbal! Ty si moje nešťastie, nech ťa čert berie! Zničil si mi život! Ty si všetkému na vine! Ty nie si nič, hanbím sa za teba! Ty rozsievač nepokoja!“

Jediným ospravedlnením bolo tušenie, že matka skôr ventiluje odpor voči zbabelému otcovi svojho syna, ako k samotnému Thomasovi. Nakoniec prišli aj chvíle vzácneho porozumenia a blízkosti, hoci čiastočne spôsobené jej umieraním na rakovinu.

Bernhard v piatich novelách postupne pomenúva všetkých nepriateľov, nástrahy a hrozby. Ide o šialene bohatú zbierku. Je mu odporný Salzburg s nacionálno-socialistickým a potom konzervatívno-katolíckym duchom, tieto dve katastrofy sa dokonca zvykli miešať a prekrývať.

Za ničiteľov svojej prirodzenosti, talentov a šťastia považuje riaditeľov i učiteľov inštitúcií, ktoré sa napriek svojim vznešeným názvom podujali duše žiakov, študentov či chovancov zdevastovať.

Ani miligram dôvery si nezaslúžia doktori, ktorí ho liečili pri život ohrozujúcom zápale pohrudnice. Nechali ho ako 18-ročného mladíka dni a týždne ležať nevládneho v izbe smrti, kde ľudia naposledy vydychovali v intervale 2-3 hodín. Iní neboli ochotní uveriť jeho negatívnym testom na tuberkulózu. A keď už konečne bol pozitívny, pri bolestivom zákroku nafúknutia jeho brušnej dutiny lekár spravil chybu. Musel totiž odbehnúť k telefónu, aby domácej kuchárke vysvetlil, aké mäso si praje na obed…

Neverí kňazom obchodujúcim s neviditeľným falošným tovarom. Odmieta pokrytcov, unudených malomeštiakov a spoločenské elity, pretože ich príslušníci neoplývajú charakterom ani pravdou.

Život ako mizerný kalendár podujatí

Jeho skoro jedinou láskou, vzorom aj autoritou je starý otec – neveľmi úspešný spisovateľ a sympatizant anarchistických teórií, ktorý každé ráno o tretej pridával nové strany do nekonečného knižného diela.

Na milosť berie aj jednoduchých, chudobných a všetkými možnými spôsobmi gniavených obyvateľov pochybného salzburského sídliska Scherzhauserfeld. Presne tam si mladý Thomas našiel prácu – v pivnici obchodu s potravinami, kde väčšina nakupovala na úver. Chcel ísť totiž „opačným smerom“.

V jeho príbehoch prebleskujú šťastné momenty, keď mu napríklad kombinácia spevu, hudobnej vedy a učňovského miesta umožnila prežívať ideálny stav na duchu aj na tele. Potom však prišli nečakané choroby. Vo chvíli, keď sa vzoprel smrti, odišiel starý otec a jeho matka začala s rakovinovým nádorom na smrť čakať.

Najbližší príbuzní nemali na Thomasove vážne trápenia energiu a čas. Neunúvali sa ani len písaním listov do všetkých možných sanatórií a liečební, v ktorých boli jeho pľúca skúmané, ohrozované a výnimočne aj liečené.

Bernhard píše fascinujúcim štýlom. Cyklicky opakuje a s malými rozdielmi nanovo rozpráva príbehy a pocity, ale nie je únavný. Je majstrom viet na dve strany, ale v inej novele ich usekáva už po pár slovách. Pretože „jedinou možnosťou, ako sa vyrovnať s vlastnou existenciou, je úsilie objasniť ju, nie prehliadať, ale vysvetľovať do najmenšieho možného detailu“. Majster škandálov, poburovač a nekompromisný kritik všetkého rakúskeho vám k optimizmu nepomôže.

„Všetko je iba klamstvo. Celý náš život, keď sa pozrieme bližšie, je iba mizerný a na konci definitívne prerušený kalendár podujatí.“

Toto je literatúra, ktorá nepohladí, ale bez nej by písanie prichádzalo o dôležitý aspekt. Tým, ktorí nechcú byť vyrušovaní, zostanú kuchárske knihy a romány v ružovom.

Thomas Bernhard: Nad priepasťou života

Preklad: Juraj Dvorský

Literárna bašta, 2025

Zobraziť diskusiu (0)