Peniaze ako rozprávanie o ľudstve

O peniazoch je potrebné uvažovať, pretože tvoria neoddeliteľnú súčasť našich životov, ale aj životov našich predkov a budú zásadné naďalej, pre ďalšie generácie. Ich prítomnosť v dejinách sa javí ako kľúčová, pretože umožnili vznik zložitých spoločností, štátov a impérií, ale zároveň viedli aj k nerovnostiam, konfliktom či kolapsom. Príbeh peňazí začína s potrebou zaznamenať si, komu bolo čo poskytnuté a či svoj dlh vrátil. Zdá sa, že sa na tento účel využívala aj kosť z Ishanga (z brehov Konga) spred okolo 18 000 rokov. Hoci sa ešte veľmi dlho potom využívala v rámci ekonomiky spoločenstiev danej doby osobná výmena, je zrejmé, že si ľudia už vtedy uvedomovali hodnotu vecí – niektoré boli cennejšie, iné menej.

Keď peniaze zaniknú, dôvera a stabilita v spoločnosti sa rozpadnú. K ich psychologickým vlastnostiam patrí aj to, že zjednodušujú komplikovaný svet. Peniaze sú organizačná technológia, ktorá zavádza disciplínu. Ak fungujú tak, ako majú, peniaze znamenajú, že cenám možno dôverovať (s. 213).

McWilliams postupne sleduje vývoj ekonomických vzťahov cez Mezopotámiu, kde už poznali úrokovú mieru a správu dlhov, cez objavenie mincí v kultúre Lýdskej ríše (územie dnešného Turecka), cez ohromný rozmach v gréckom a rímskom obchodovaní. Peniaze boli od začiatku spojené aj s politickou mocou: kto razil mince, ten mal nielen ekonomickú, ale aj symbolickú autoritu. Už v týchto kapitolách sa ukazuje atraktívnosť autorovho písania. Kniha sa číta takmer ako dobrodružný príbeh – vieme dopredu, ako niektoré dejové zápletky skončia, ale ich vysvetlenia sú naozaj pôsobivé. Je tomu tak aj pri analýze rímskej meny a jej postupnej devalvácie spôsobenej chamtivosťou vládnucej elity. Znehodnotenie meny a následne majetkov, inflácia, koncentrácia rozhodovania v rukách jednej osoby spôsobili postupne veľké škody a McWilliams sa prikláňa k hypotéze, že jeden z najvýznamnejších dôvodov pádu Rímskej ríše bol ekonomický kolaps. Paralely so súčasnosťou sa doslova ponúkajú v tom zmysle, že ak sa raz dôvera v menu zlomí, reťazová reakcia môže ohroziť samotné základy politického poriadku.

Príbehy, ktoré menia dejiny

V nasledujúcich kapitolách sa postupne presunieme do Florencie, potom do Amsterdamu, mesta, ktoré obchodne prekvitalo v dôsledku kombinácie myšlienkovej otvorenosti k ideám, nápadom aj migrantom z iných častí Európy. (V tejto súvislosti musíme odporučiť knihu Fareeda Zakariu Vek revolúcií (N Press, 2025), v ktorej sa veľmi podrobne venuje práve vzostupu Amsterdamu a jeho vplyvu na Európu.) Ďalšie veľmi pútavé kapitoly sa venujú spočiatku výborným nápadom založenia veľkých obchodných spoločností v Anglicku, Francúzsku a neskôr v USA, ktoré sa však ukázali ako bubliny a ich prasknutie zanechalo devastačné následky na obyvateľstve (nehovoriac o katastrofálnej situácii v kolóniách). Rovnako deštruktívne sa prejavovalo aj úplné nezvládnutie finančnej situácie napr. v Nemecku po prvej svetovej vojne.

V moderných časoch sa McWilliams zameral na rozprávanie o finančnom vývoji v USA na pozadí občianskej vojny, o vzostupe amerického dolára, zlatého štandardu a jeho konci a o expanzii finančných trhov v 20. storočí, ktoré však sprevádzali významné krízy. Končí silnou kritikou kryptomien, ktoré považuje za podvod. Polemizuje tiež s úlohou centrálnych bánk – sám v tomto prostredí pracoval a nazdáva sa, že sa k nim vo finančnom svete nesprávne pristupuje s takmer posvätnou úctou, ktorú si nezasluhujú. Kniha sa sústreďuje najmä na západný svet, pričom takmer žiadny priestor nevenuje ázijským či africkým tradíciám peňazí. Aj tak je v nej však veľmi veľa informácií, podané sú pútavou a prístupnou formou, takže sa dá určite odporučiť každému záujemcovi o témy sociálneho aj politického vývoja prepojeného na tému ekonomiky a financií.

Osobitne pútavé sú pasáže, v ktorých autor z ekonomického a sociálneho hľadiska interpretuje umelecké diela, ale aj populárnu kultúru. Napr. prostredníctvom románu Srdce temnoty od Josepha Conrada rozpráva príbeh o horúčke nákupu bicyklov na konci 19. storočia, o kaučuku ako základnej surovine na výrobu gumených pneumatík a o zverstvách, akých sa dopúšťalo Belgicko v Kongu, kde sa kaučuk ťažil. Na inom mieste zas poukazuje na alegorickú povahu filmovej rozprávky Čarodejník z krajiny Oz, ktorej rozumie ako politickej alegórii:

Je to príbeh triedneho zápasu a kultúrnej vojny medzi finančnou elitou a pracujúcim človekom, zámožným východným pobrežím a vidieckym Juhom i Západom, a medzi etablovanými politickými stranami a hnutím vzbúrencov – populistov –, ktoré sa objavilo v 90. rokoch 19. storočia (s. 269).

David McWilliams napísal mimoriadne podnetnú knihu, plnú skutočne fascinujúcich historických príhod, v ktorých vystupujú spisovatelia, politici, diktátori, vedci, špekulanti, falšovatelia, vrahovia a niektoré príbehy sú až neuveriteľné. Peniaze sú jedným z najdôležitejších kľúčov k pochopeniu rôznych civilizácií vrátane tej našej. A navyše ich pozná každý jeden človek, o to viac by sme mali porozumieť ich minulosti a rizikám, aké môže ich nekontrolované (ale aj príliš kontrolované) používanie priniesť.

David McWilliams: Peniaze. Príbeh ľudstva

Preklad: Jana Melcerová

N Press, 2025

Zobraziť diskusiu (0)