V tomto roku nebude kvôli škandálom vnútri nobelovského výboru udelená Nobelova cena za literatúru, v budúcom roku by mali byť udelené ceny dve. Hoci bol Philip Roth dlhé roky považovaný za favorita na toto ocenenie, rozšíril teraz rady velikánov svetovej literatúry, ktorí sa ceny nedočkali.

Philip Roth sa narodil 19. marca 1933 v Newarku v americkom štáte New Jersey, kde sa aj odohráva dej mnohých jeho románov. Obaja rodičia boli Židia, no narodili sa v USA; otec pracoval ako poisťovací agent a jeho rodičia pochádzali z okolia haličského Lembergu (dnešného Ľvova), matkina rodina z okolia ukrajinského Kyjeva. Philip vyštudoval na strednej škole v Newarku, titul bakalára získal na Bucknellovej univerzite, v štúdiu potom pokračoval na Chicagskej univerzite, kde mu bol v r. 1955 udelený magisterský titul z anglistiky. Doktorandské štúdium nedokončil, neskôr vyučoval tvorivé písanie na Chicagskej, Iowskej, Princetonskej a Pensylvánskej univerzite.

Roth je považovaný za jeden z troch hlavných pilierov americkej literatúry druhej polovice 20. storočia – spolu so Saulom Bellowom a Johnom Updikom. Bol výnimočne plodný: je autorom vyše tridsiatky románov, z ktorých posledný, Nemesis, vydal v roku 2010; jeho posledná kniha, súbor esejí o písaní Why Write? (Prečo písať?, vyd. Library of America), vyšla v minulom roku. Roth debutoval už počas štúdií na Chicagskej univerzite v časopise Chicago Review, časopis New Yorker uverejnil jeho prvú poviedku, The Kind of Person I Am, v roku 1958. Ohlas vzbudil už svojou knižnou prvotinou Goodbye, Columbus z roku 1959, za ktorú získal Národnú knižnú cenu v r. 1960. Rovnaké ocenenie dostal aj za román Sabbath’s Theater v roku 1995. Dvakrát jeho diela ocenila Národná asociácia literárnych kritikov (The Counterlife, 1986; Patrimony, 1981), PEN/Faulknerovu cenu dostal trikrát (Operation Shylock, 1994; The Human Stain, 2001; Everyman, 2007), Pulitzerovu cenu získal za román American Pastoral (1998). V roku 2011 mu za celoživotné dielo bola udelená Medzinárodná Man Bookerova cena.

Dominantnými témami Rothových románov boli, ako napísala Claudia Roth Pierpoint v recenzii románu Everyman v časopise New Yorker, „židovská rodina, sex, americké ideály, zrada amerických ideálov, politický fanatizmus a osobná identita“ a „ľudské telo (obvykle mužské) v jeho sile, zraniteľnosti a s často absurdnými túžbami“. Tento repertoár tém bol poväčšine zachytený v postavách, ktoré možno považovať za autorove fiktívne alter egá, mnohé jeho diela balansujú na krehkej hranici medzi fikciou a autobiografiou, úmyselne zahmlievajú predel medzi reálnym a vymysleným životom. Azda najbližšou autorovi je postava spisovateľa Nathana Zuckermana, ktorý je rozprávačom deviatich jeho románov (The Ghost Writer, 1979; Zuckerman Unbound, 1981; The Anatomy Lesson, 1983; The Prague Orgy, 1985; The Counterlife, 1986; Americal Pastoral, 1997; I Married a Communist, 1997; The Human Stain, 2000; Exit Ghost, 2007) a ktorého kariéra v mnohom pripomína Rothovu.

Rothove romány boli od počiatku prijímané nielen s nadšením, ale vyvolávali aj kontroverzie. Už jeho debut, Goodbye, Columbus, zatratili viacerí vplyvní americkí rabíni. Azda najvášnivejšie reakcie a pohoršenie vyvolal jeho štvrtý (a najznámejší) román z r. 1969, Portnoy’s Complaint (čes. Portnoyův komplex, 1992). Jeho hrdina, Alexander Portnoy, ako väčšina tínedžerov v puberte myslí iba na sex, no táto posadnutosť mu pretrvá až do dospelosti. Román je neobvykle otvorenou Portnoyovou spoveďou v kresle u psychoanalytika, v ktorej hrdina revoltuje voči rodinným tradíciám a tabu, no zároveň v ňom revolta zápasí s úprimnou synovskou láskou. Ako sa píše na úvodnej stránke románu „Portnoyův komplex [je] porucha, při níž se silně pociťované etické a altruistické impulsy neustále srážejí s extrémními sexuálními tužbami, jež jsou často perverzní povahy.“ Román v čase vydania kdekoho pohoršil (v češtine dokonca mohol vyjsť až v roku 1992 v skvelom preklade manželov Luby a Rudolfa Pellarových), ostrie neprijateľnej urážlivosti románu však do značnej miery otupil neodolateľný, dokonca láskavý humor.

Neslobodno zabudnúť na prínos Philipa Rotha v československom kontexte. Udržiaval priateľské kontakty s viacerými českými disidentskými spisovateľmi. V eseji zo zbierky Why write? o tom s nadhľadom píše:

„Medzi rokmi 1972 a 1977 som navštevoval Prahu každú jar na týždeň alebo desať dní, aby som sa stretol so skupinou spisovateľov, novinárov, historikov a vedcov, ktorých prenasledoval Sovietmi podporovaný totalitný československý režim.

Väčšinou ma sledovali policajti v civile a moja izba v hoteli a telefón boli odpočúvané. Avšak až v roku 1977, keď som odchádzal z galérie z absurdnej výstavy sovietskej socialisticko-realistickej maľby, ma zadržala polícia. Tá udalosť bola znepokojujúca a na druhý deň som, na ich odporúčanie, krajinu opustil.

S viacerými disidentskými spisovateľmi, s ktorými som sa v Prahe spriatelil, som udržiaval poštový (občas zakódovaný) kontakt, no na návrat do Československa som už až do roku 1989 nedostal vízum […]

Veľa času som počas návštev v Prahe trávil so spisovateľom Ivanom Klímom a jeho ženou Helenou, psychoterapeutkou. Ivan a Helena rozprávali po anglicky a spolu s inými – medzi nimi spisovateľmi Ludvíkom Vaculíkom a Milanom Kunderom, básnikom Miroslavom Holubom, profesorom literatúry Zdeňkom Stříbrným, prekladateľkou Ritou Budínovou-Mlynářovou, […], a spisovateľom Karolom Sidonom, ktorý sa po Nežnej revolúcii stal pražským a neskôr hlavným českým rabínom – ma dôkladne uviedli do "veľkorysého" vládneho útlaku v Československu. […]

Spomínam si na zábavnú príhodu z toho ponurého obdobia.

Večer po mojej eskapáde s políciou, keď som v náhlivosti opustil Prahu, zobrala Ivana polícia z domu a, nie po prvýkrát, ho celé hodiny vypočúvala. […] Tentokrát sa ho však celú noc – na Ivanovo pobavenie a osvieženie – pýtali hlavne na dôvody mojich každoročných návštev Prahy.

"Nečítali ste jeho knihy?" spýtal sa Ivan policajtov.

Otázka ich, ako sa dalo očakávať, zarazila, ale Ivan im to vzápätí vysvetlil.

"Chodí sem predsa za babami", povedal.“

Philip Roth sa významne podieľal na propagácii a uvádzaní zakázaných autorov z východnej Európy na Západe a pôsobil ako iniciátor a šéfredaktor beletristickej edície Writers from the Other Europe (Spisovatelia z tej druhej Európy). Za svoje dielo i za činnosť v prospech slobody, demokracie a českej literatúry sa stal v roku 2001 prvým nositeľom medzinárodnej literárnej Ceny Franza Kafku, ktorú udeľuje pražská Spoločnosť Franza Kafku.

Štefan Olejník

(Fotografie Philipa Rotha pochádzajú z interview v novinách New York Times.)

Zobraziť diskusiu (0)