Život medzi slobodou a zodpovednosťou

Ústrednou postavou je osemnásťročný Even, talentovaný lezec s jasne nalinkovanými plánmi: súťaže, úspech, kamarátstva, armáda. Svet pred ním stojí otvorený, všetko je vecou jeho voľby a odhodlania. Nie však nadlho.

„Časom to prejde,“ povie mama po chvíli. „Aj keď sa to teraz nezdá. Svet je skvelé miesto a ty si zaslúžiš byť šťastný. Pomôže ti, keď budeš zaneprázdnený. Musíš mať plány. Mysli na všetky nové a vzrušujúce veci, ktoré ťa čakajú. Na všetko, čo príde a čo si bude od teba vyžadovať veľa úsilia a plné sústredenie. Lezenie, armáda, štúdium… Všetko dobre dopadne.“

„Budem sa od nej držať čo najďalej,“ poviem. „Už navždy.“

No potom príde jedna noc, ktorá navždy zmení jeho budúcnosť. Stretnutie s Iben, staršou študentkou filozofie, sa najskôr javí ako krátka, vášnivá epizóda. Avšak o pár týždňov neskôr Even zisťuje, že Iben je tehotná – a nie len na začiatku, ale je už v pokročilom štádiu tehotenstva, v štyridsiatom týždni. Dieťa sa má narodiť prakticky okamžite a z neho je odrazu otec, ktorý nevie, čo má robiť a ako sa k tomu postaviť.

Autorka rozpráva príbeh práve z jeho pohľadu a tým nás vtiahne priamo do jeho hlavy. Vidíme, ako sa v ňom bije športovec túžiaci po slobode s mladíkom, ktorý sa zrazu musí postaviť k zodpovednosti, akú si nikdy predtým nevedel ani len predstaviť. Autorka zachytáva jeho zmätenie, hnev, popieranie aj okamihy, keď sa v ňom rodí tichá odhodlanosť. Jazyk, aký na to využíva, je priamy, miestami surový, vyhýba sa romantizovaniu a namiesto toho siaha po autenticite. Dialógy pôsobia civilne, situácie sú až bolestivo dôveryhodné. Vďaka tomu máme pocit, že nečítame fikciu, ale že sledujeme príbeh, ktorý sa môže stať ktorémukoľvek tínedžerovi.

Chlapec, ktorý musí dospieť v jedinom okamihu

Najsilnejším prvkom knihy je práve to, že sa Bjørnstadová rozhodla rozprávať o tehotenstve a rodičovstve z pohľadu mladého muža. Literatúra pre mládež sa často sústreďuje na dievčenskú perspektívu, no tu sledujeme, ako sa s nečakanou správou vyrovnáva chlapec, ktorému zrazu nestačí sila svalov a disciplína tréningu. Even stojí pred otázkami, ktoré presahujú jeho vek: Čo vlastne znamená byť dospelý? Je dospelosť niečo, čo sa udeje v osemnástke, alebo okamih, keď sa rozhodneme niesť dôsledky vlastných činov?

Kniha získala ocenenie nórskeho ministerstva kultúry za literatúru pre mládež a literárni kritici ju označili za silný, dialógovo vedený a mimoriadne autentický román, v ktorom je veľmi realisticky zachytená psychológia postáv.

Bjørnstadová sa neuspokojuje s ľahkým rozprávaním. Necháva svojho hrdinu čeliť aj odmietaniu okolia, stigmatizácii a pochybnostiam, či je schopný byť otcom. Neponúka jednoznačné odpovede, skôr otvára diskusiu. Spolu s Evenom totiž prechádzame vnútornou cestou, ktorá je rovnako dramatická ako jeho lezecké tréningy, len namiesto stien a skál musí mladý muž prekonávať vlastné strachy, predsudky a neistotu.

Príbeh pôsobí ako zrkadlo – mladým ukazuje, že dospelosť prichádza často nečakane, a dospelým pripomína, aký tlak a chaos môžu sprevádzať životné rozhodnutia na prahu dospievania. Nie je to kniha, ktorá by nás šetrila. Núti nás uvažovať o tom, čo by sme robili na Evenovom mieste a ako by sme sa s podobnou situáciou vyrovnali.

Štyridsiaty týždeň je teda viac než len príbeh o neplánovanom otcovstve. Je to román o identite, zodpovednosti a sile, ktorá sa v človeku prebúdza vo chvíľach, keď sa všetko zdá byť stratené. Bjørnstadová napísala text, ktorý môže mladého čitateľa povzbudiť a dospelého dojať. Je to kniha o odvahe, a aj keď ukazuje, že život vie byť krutý a nepredvídateľný, zároveň pripomína, že v každom z nás drieme schopnosť zvládnuť viac, než si myslíme.

Taran Bjørnstadová: Štyridsiaty týždeň
Preklad: Zuzana Bátorová-Vahančíková

TATRAN, 2025

Zobraziť diskusiu (0)