Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Po troškách

Weronika Gogola je poľská autorka a prekladateľka, ktorej v roku 2017 vyšiel debut – román Po troškách. Kniha získala niekoľko literárnych ocenení a ocitla sa aj v úzkom výbere napríklad na cenu Nike (u našich severných susedov ide o najprestížnejšiu literárnu súťaž). Jej prvotina sa dočkala aj slovenského prekladu a vyšla v tomto roku vo vydavateľstve Slovart. Po troškách je útlou prózou, v ktorej sa však skrývajú mnohé múdrosti života.

Ak by som mala vyzdvihnúť najdôležitejšie aspekty tohto románu, boli by to: bezprostrednosť, úprimnosť a autentickosť. Autorka zvolila v diele ja-rozprávanie, čím spomenuté vlastnosti podčiarkla. Akoby sa opäť stávala malým dievčaťom, Veronikou, ktorá sa na svet (dedinu Olszyny) pozerá detskými očami, čiže aj naivne, a všetky momenty, situácie a dialógy interpretuje vlastným spôsobom. Je nepopísanou doskou, chce s ostatnými zdieľať životy, chce sa vžiť do mnohých udalostí a rýchlo dospieť – tieto jej pokusy sa však často končia vtipne alebo len suchým konštatovaním, nevediac, prečo sa to deje tak alebo inak. Skutočnosť si v mnohých prípadoch zamieňa s fantáziou a pomyselné tri bodky dopĺňa svojimi domnienkami. Napriek tomu sa chce o živote dozvedieť čo najviac, a to z rôznych uhlov pohľadu.

Hlavným motívom knihy sú autorkine stretnutia so smrťou (rodinných príslušníkov, kamarátov či známych). Najprv sa k nej stavia odmerane, ako postupne dospieva, tak sa smrť začína priamo dotýkať aj jej a musí sa vedieť s ňou vyrovnať. Možno preto si pamätá rôzne fragmenty zo života predkov a snaží sa o ich autentické zachytenie na papieri. Vety v románe odsýpajú jedna po druhej a plynú pomocou tzv. prúdu vedomia – vzbudzujú dojem, akoby si autorka sadla za stôl a napísala všetko, čo jej prišlo na um. V potrebe vyrozprávať to, čo zažila a počula, sa potenciálne skrýva túžba pochopiť, odkiaľ prichádza a aké sú jej korene.

Román obsahuje 12 kapitol, ktoré znamenajú 12 hodín odpočítavania času do smrti (naznačuje ich báseň v úvode). Vďačným prvkom a zároveň symbolom smrti sa v knihe stávajú kostolné zvony – bijú nielen pri zvyčajných príležitostiach (ráno, na obed a večer – ako zvolávanie k modlitbe), ale zároveň oznamujú, že niekto z dediny zomrel. Dedinskí ľudia sú smrti akosi bližšie a zvonenie umieračika ich dokáže vytrhnúť z aktuálnej činnosti, hoci sú naň zvyknutí. Často vedia viac, ako povedia, a svoje utrpenie a tragédie len ťažko skryjú pred zrakmi ostatných. Na smrť často čakajú, odkladajú ju alebo sa s ňou rovno stretnú. Čím skôr si uvedomia vlastnú smrteľnosť, tým ľahšie sa s ňou vyrovnajú.

Po troškách však nie je vyslovene melancholické dielo, nájde sa v ňom aj humor, najmä pri Veronikiných príhodách z nemocnice. Zároveň však môžete pocítiť mierny závan nostalgie a smútku za vlastným detstvom stráveným na dedine (kniha verne opisuje detstvo a dospievanie v 90. rokoch minulého storočia, a tak viacero zo situácií bude dnešným tridsiatnikom dobre známych), za zomrelými ujami či tetami a ich umením rozprávať tie najlepšie historky. Aj v tomto smere pripomína kniha domov ako miesto, kam sa človek vždy môže vracať, hoci len prostredníctvom videného, zažitého a zapamätaného.

Próza Po troškách je malým „objatím“, v ktorom nielen Veronika nachádza samu seba a svoju identitu zloženú z fragmentov, ktoré kedysi patrili jej predkom. V obsahu rodinných historiek, ktoré si Gogolovci rozprávajú pri rôznych príležitostiach, si čitateľ odnesie trochu životnej pravdy. Potrebujeme dobre poznať osudy svojej rodiny na to, aby sme sa z ich chýb stihli dostatočne poučiť. Autorkino zvolenie si detského rozprávača v knihe spôsobilo, že je autentická a uveriteľná, a hoci neponúka nič nové či prevratné a iba opakuje nám známe múdrosti, je v dnešnej dobe dôležitým literárnym dielom.


Weronika Gogola: Po troškách

Slovart, 2021

Preklad: Karol Chmel

Zobraziť diskusiu (0)

Po troškách

Po troškách

Gogola Weronika

Najlepšie historky zo života sa obvykle rozprávajú po troškách, po kúskoch, po epizódach. Niekto si niečo zapamätal a z toho zapamätaného sa rodí najuveriteľnejšie rozprávanie.

Kúpiť za 11,35 €

Podobný obsah

Mandolína kapitána Corelliho alias Mnoho podôb lásky

Recenzie

Mandolína kapitána Corelliho alias Mnoho podôb lásky

Louisa de Berniéresa preslávil najmä román Mandolína kapitána Corelliho. Aj keď tento britský prozaik napísal vyše desiatky iných kníh, práve Mandolína sa stala tou, ktorá sa čitateľom pri mene de Berniéres vybaví ako prvá. Z veľkej časti za to pravdepodobne môže aj filmová adaptácia, v ktorej si hlavné postavy zahrali Nicolas Cage a Penelope Cruzová.

Természetes fény

Recenzie

Természetes fény

Veľkolepé! To bolo prvé slovo, čo mi prišlo na myseľ po prečítaní románu Prirodzené svetlo od Pála Závadu. Výnimočný maďarsko-slovenský spisovateľ sa v tejto unikátnej historickej rekonštrukcii znovu dotýka udalostí, ktoré v prvej polovici minulého storočia výrazným spôsobom formovali geopolitickú tvár strednej, ale i východnej Európy. Veľká vďaka patrí vydavateľstvu Slovart, ktoré román uviedlo do života v rámci čoraz vyšperkovanejšej edície MM, pričom určite treba oceniť aj ohromný preklad v podaní Evy Andrejčákovej.

NEUROMANT: vstúpte do matrixu

Recenzie

NEUROMANT: vstúpte do matrixu

Keď v roku 1984 vyšiel román Williama Gibsona Neuromancer, svet zachvátil nový ošiaľ, ktorým bol subžáner science fiction – kyberpunk. Prešlo takmer 40 rokov, kým sme sa dočkali prvého slovenského vydania. Najznámejšieho reprezentanta tohto žánru nám teraz prináša Slovart v preklade Patricka Franka.