Kto to vykonal?
Keď na začiatku 50. rokov 20. storočia vyšla kniha Ja, robot (Lindeni, 2021), stala sa nadlho základom uvažovania o vzťahu robotov a ľudí. Stalo sa tak kvôli tzv. trom zákonom robotiky, ktoré Isaac Asimov (1920 – 1992) sformuloval, aby nastavil parametre konania robotov tak, aby nemohli nikomu ublížiť a aby zohľadňovali svoje aktivity vo vzťahu k ľudskému spoločenstvu. Hneď vzápätí sa Asimov začal zaoberať otázkou, za akých okolností môže dôjsť k narušeniu týchto zákonov. Na túto tému napísal román Oceľové jaskyne (Lindeni, 2023), v ktorom skombinoval vedeckú fantastiku s detektívnym žánrom a ľudskému vyšetrovateľovi Eliášovi Baleymu pridelil robotického pomocníka s menom Daneel Olivaw. Interakcie medzi nimi nie sú ani zďaleka ideálne, rovnako ako nie je vôbec jednoznačné prijímanie umelých bytostí celou spoločnosťou.

V nasledujúcom románe Pod holým nebom, pôvodne publikovanom v roku 1957, rozvíja Asimov spoluprácu robota a človeka v odlišnom prostredí. V ďalej budúcnosti totiž ľudstvo osídli aj iné planéty nazývané Vonkajšie svety. Zem sa dostala do izolácie, obyvatelia Vonkajších svetov na pozemšťanov nazerajú pohŕdavo a považujú ich za menejcenných. Lenže na jednej z týchto planét s názvom Solaria dôjde k vražde, a keďže Solarijčania nevedia situáciu vyšetriť, požiadajú o pridelenie Eliáša Baleyho, ku ktorému sa pridá Daneel Olivaw. Pod holým nebom čerpá bohato zo žánru klasickej detektívky, ktorá potrebuje odpovedať na otázku: Kto vraždil? Dej plynie lineárne, hlavný vyšetrovateľ má svojho pomocníka, po kúskoch sa skladá výsledný obraz, svoje miesto majú aj návnady pre čitateľov, ktorí si myslia, že už vedia, kto bol vrahom. Hlavnou metódou vyšetrovania sú predovšetkým dialógy medzi postavami, akčných scén tu veľa nie je.

Koľko izolácie znesie človek?
Situácia na Solarii je zvláštna hneď z niekoľkých dôvodov. Baley nemá takmer žiadne informácie o tejto planéte, oproti tomu Olivaw áno, ale zdieľa ich len do určitej miery, čo vnáša do ich vzťahu napätie. Baley navyše trpí strachom z otvorených priestorov, pretože na Zemi všetci žijú v mestách pod kupolami, z tohto dôvodu ich nazývajú oceľové jaskyne. Pobyt pod nebom v ňom vyvoláva panické záchvaty, čo zohrá tiež svoju úlohu pri vyšetrovaní. Najzvláštnejšie zo všetkého je však spoločenské usporiadanie Solarie.

Táto planéta je známa ako najväčší producent robotov, na samotnej planéte sa ich nachádzajú milióny a plnia veľmi špecifické úlohy. Na každú aktivitu existuje samostatný robot, sú efektívni a všadeprítomní. Oproti tomu je ľudská populácia taká malá, že každý človek žije izolovaný na svojom panstve a s inými ľuďmi komunikuje len cez realistické počítačové rozhranie. V tomto svete je priepastný rozdiel medzi slovami „pozerať sa“ – byť pripojený cez rozhranie a „vidieť“ – byť fyzicky prítomný pri komunikácii. Stretnúť sa tvárou v tvár je považované za extrémne správanie, takže vyšetrovanie sa odohráva väčšinou len cez virtuálne stretnutia, čo spôsobuje viaceré atypické situácie.

Asimov vytvoril v románe nezvyčajný myšlienkový experiment. Zaoberá sa otázkou, do akej miery je nevyhnutný kontakt medzi ľuďmi, a tiež či málopočetná populácia s veľmi izolovanými jednotlivcami dokáže zabezpečiť budúcnosť ľudstva. Problémom je totiž eugenika – snaha obnovovať populáciu prostredníctvom geneticky upravovaných detí, ktoré sú navyše vychovávané tiež izolovane, bez prítomnosti dospelých. Pod holým nebom má teda širší rozmer ako len vesmírna detektívka a dá sa tu zamyslieť nad viacerými aspektmi spoločenského života v extrémnejších podmienkach.

Popri sérii o Nadácii sú aj knihy o robotoch dôležitou súčasťou kánonu vedeckej fantastiky. Uvažovanie o robotoch v literatúre by nebolo bez Asimova už asi možné a aj desaťročia po pôvodnom vydaní ide stále o čitateľsky príťažlivé diela. Svoj podiel má na tom určite aj využitie detektívneho žánru, takže román Pod holým nebom môže osloviť aj ako detektívny príbeh vo fantastických kulisách. Svojich priaznivcov si určite nájde.

Isaac Asimov: Pod holým nebom

Preklad: Patrick Frank

Lindeni, 2023

Zobraziť diskusiu (0)