Naša kultúra má podlžnosť voči mnohým vynikajúcim svetovým spisovateľom, ktorých diela neboli vôbec – alebo iba v minimálnom rozsahu – preložené do slovenčiny. Nejedná sa pritom iba o klasikov zo stáročí dávno minulých, ale aj mnohých autorov modernej literatúry 20. storočia, medzi nimi viacerých laureátov Nobelovej ceny. Jeden príklad za všetky: z diela Isaaca Bashevisa Singera (1902–1991), nositeľa Nobelovej ceny za rok 1978, vyšli po slovensky púhe dve knihy, Príbehy detstva (Vydavateľstvo SSS, 2010) a román Otrok (Tranoscius, 2011), zatiaľ čo v českom preklade je podľa webu www.databaze.cz dostupných 36 (!) jeho románov, zbierok poviedok a memoárových diel.

Podobne okrajovo boli donedávna v slovenskom jazykovom prostredí zastúpené diela veľkého rakúskeho židovského spisovateľa Josepha Rotha (na tomto webe sme ho priblížili v článku Joseph Roth a jeho svety včerajška). Jeho vrcholné dielo Radetzkého pochod po slovensky síce vyšlo, no takmer pred polstoročím (vyd. Slovenský spisovateľ 1975, preklad Anna Bartová) a dostupné je dnes už iba v zopár miestnych knižniciach roztrúsených po Slovensku.

(Zaujímavé je, že menej známy Rothov román Spoveď vraha z r. 1936 vyšiel po slovensky už v roku 1938 v českom vydavateľstve Leopolda Mazáča v preklade Jána Belnaya.)

Vlani dielo Josepha Rotha pripomenulo Slovenské národné divadlo predstavením Projekt 1918. Podpísaní sú pod ním dramaturg Daniel Majling a režisér Michal Vajdička. Dramatizácia, ktorá sa zaštítila podtitulom „Voľne na motívy próz Josepha Rotha“, vychádzala prevažne z románov Radetzkého pochod a Kapucínska krypta. Z hľadiska divadelného sa možno jednalo o mimoriadny počin (Daniel Majling bol napokon za hru nominovaný na Krištáľové krídlo 2018), ale duchu diela Josepha Rotha sa inscenácia príliš nepriblížila. Menej podstatné bolo, že jej tvorcovia zlúčili do jednej postavy dôstojníka Trottu tak poručíka Carla Josepha, vnuka hrdinu z bitvy pri Solferine, z Radetzkého pochodu, ako aj jeho druhostupňového bratranca Franza Ferdinanda z Kapucínskej krypty; dôležitejšie z môjho pohľadu bolo, že celkové poňatie hry, vulgárne skarikovanie niektorých postáv a lacné narážky na aktuálnu situáciu sa absolútne míňali s nostalgiou a smútkom Rothových románov nad skazou a zánikom monarchie. Je namieste pripomenúť, že na sklonku života spisovateľ videl spásu pred hrozbou hnedého moru fašizmu práve v návrate k monarchii, k cisárstvu.

Dielo Josepha Rotha – našťastie v pôvodnom znení, bez aktualizácií a adaptácií, – postupne približuje vydavateľstvo Premedia. V roku 2012 vydalo Rothov prvý román Hotel Savoy. V tom istom roku spisovateľa predstavilo aj ako vnímavého novinára zbierkou Cesty do Ruska s podtitulom Fejtóny, reportáže a denníkové zápisky z rokov 1919–1930. (Obe knihy preložila Zuzana Demjánová.)

Treťou splátkou dlhu rakúskemu spisovateľovi je novinka vydavateľstva Premedia Leviatan a iné prózy (vyšla 17. júla 2019, vydanie podporil Fond na podporu umenia). Kniha určite upúta zrak vizuálnou podobou: pokým obálky Hotela Savoy a Ciest do Ruska boli pomerne nenápadné, iba s dobovou fotografiou, obálka Leviatana zaujme ilustráciou Františka Hřímala.

Zbierka Leviatan a iné prózy pozostáva z troch rozsahom neveľkých noviel, ktoré Roth napísal v tridsiatych rokoch 20. storočia. Najstaršou z nich je Fallmereyer – predosta stanice (Stationschef Fallmereyer) z roku 1933, príbeh nerovnej, vášnivej a sebeckej lásky titulnej postavy k ruskej grófke Walewskej. Nasleduje Leviatan (Der Leviatan), ktorého časť bola publikovaná už v roku 1934, no knižne ako celok vyšiel až v r. 1940 v Amsterdame. Hrdinom je židovský obchodník s koralmi Nissen Piczenik. Týmto tovarom žije doslova vo dne v noci, no postupne sa spreneveruje svojmu remeslu a morálke svojich predkov. Útlu knihu uzatvára Rothova „labutia pieseň“, krásna novielka Legenda o svätom pijanovi (Die Legende vom heiligen Trinker), ktorá vyšla v r. 1939, krátko po autorovej smrti. (Roth zomrel 27. mája 1939 na zápal pľúc v dôsledku alkoholového delíria.) Novela bola predlohou úspešného filmu La leggenda del santo bevitore z r. 1988, ktorý získal hlavnú cenu, Zlatého leva, na filmovom festivale v Benátkach. Režíroval ho skvelý taliansky režisér Ermanno Olmi a hlavnú úlohu stvárnil nedávno zosnulý holandský herec Rutger Hauer (známy u nás hlavne z Blade Runnera).

Do zbierky sa nezmestila novela Falošné závažie (Das falsche Gewicht, 1937), ktorá býva súčasťou podobných výberov z Rothovej tvorby (napr. českého Leviatan a jiné prózy, Mladá fronta 1994, alebo nemeckého Das falsche Gewicht, Aufbau-Verlag 1987). Tá je však o niečo rozsiahlejšia a možno sa raz dočká samostatného slovenského vydania.

Nebudem o obsahu subtílnych noviel Rothovej zbierky prezrádzať viac, stojí za to si ich prečítať. Všetky tri možno vnímať ako pôvabné, zažltnuté pohľadnice zo sveta dávno a nenávratne zaniknutého, ale aj ako nadčasové morálne posolstvá. V obsažnom doslove ich dešifruje a interpretuje prekladateľka dr. Veronika Deáková.

Vydavateľstvu Premedia patrí vďaka za sprístupnenie časti diela Josepha Rotha. Treba dúfať, že úsilie splatiť dlh voči tomuto skvelému spisovateľovi ocenia mnohí čitatelia a že sa čoskoro dočkáme aj slovenských prekladov jeho kľúčových románov.

Štefan Olejník

Zobraziť diskusiu (0)