Anjel v chladnom dome

Po Voľným pádom prichádza slovenský preklad Položivotov. Susanne Gregor sa vrhá priamo do súčasných kontextov. Sú vyzývavo komplikované, často neočakávané a vyrušujúce.

Jej najnovšia slovenská hrdinka Paulína je už emancipovaná, teda aspoň čiastočne, polovične. Vyštudovaná zdravotná sestra z Prievidze hovorí slušne nemecky. Našla dostatok odvahy aj húževnatosti, aby sa zaradila k tisíckam iných žien. Pravidelným minibusom cestuje od svojich dvoch synov kamsi do Horného Rakúska. Len takto sa postará o peniaze na väčší byt a slušnejší život. Chlapci to predsa pri svokre (a PlayStation), ktorú po rozvode „zdedila“ po manželovi, na dva týždne zvládnu. A potom zase príde domov… Pravidelný položivot – často na polceste, v polovici životnej dráhy s emóciami rozdelenými na viaceré strany, pretože všetci očakávajú jej trpezlivosť a praktickú starostlivosť.

Rakúšanka Klára, ambiciózna manažérka (a možno budúca spolumajiteľka) stavebnej firmy, vo svojom minimalistickom dome s nepraktickým manželom a zmätenou matkou po infarkte rýchlo zistí, že Paulína je ich anjelom a záchranou. Na rozdiel od sivého a suchárskeho Poliaka zvláda nálady svojej klientky aj starostlivosť o domácnosť. Bonusom sú jej skvelé jedlá a koláče. Ak je to potrebné, posunie si dvojtýždenný cyklus s ohľadom na Klárine povinnosti. Za odmenu si nájde na stolíku vo svojej izbe pár stoeurových bankoviek navyše.

Niečo vypadlo z rovnováhy

Klára je vďačná a napriek bežným, odťažitým spôsobom a kultúrnym vzorcom ochotná sa s domácou opatrovateľkou spriateliť. Paulína je, naopak, opatrná, „dlho po polnoci rozmýšľa, či je jej nová práca predsa len hodná všetkých obetí“.

V celom príbehu je dramatický iba tragický Klárin koniec na turistike, predstavený hneď na úvod. Všetko ostatné je vlastne bežné, odpozerané z dnešných životných reálií: matky opúšťajú vlastné deti, aby si mohli na istý čas adoptovať zabezpečených klientov, prežívajúcich čoraz dlhšie životné finále.

Emočná situácia v nových konšteláciách nie je jednoduchá, a pritom nejde o žiadne pikantérie. Zbúrať hranice postavené z kultúrnych a sociálnych rozdielov či rozdielnych pozícií je lákavé a nebezpečné súčasne. Prívetivosť nie je nakoniec to isté ako ozajstné prijatie.

Všetci napredujeme k vyššiemu životnému komfortu. Rýchlosť napredovania je rozdielna, a tak sú niektorí jednoznační víťazi a iní obeťami alebo iba na okrajoch asistujú. Položivoty sú metaforou takejto tekutosti a rozporuplnosti. „Akoby niečo vypadlo z rovnováhy.“

Susanne Gregor je so svojou najnovšou prózou úspešná, dokonca sa chystá jej divadelná adaptácia. Dočká sa uznania, ak zostane verná svojej ochote písať bez okrás a s vnímavosťou pre ozajstný život.

Susanne Gregor: Položivoty

Preklad: Paulína Čuhová

Literárna bašta, 2025

Zobraziť diskusiu (0)