Zanzibarské lásky

Český preklad románu bol darčekom pre Abdulrazaka Gurnaha počas jeho návštevy pražského knižného veľtrhu. Všetky tieto okolnosti pôsobia varovne. Nejde iba o dotváranie marketingového obrazu nobelovca? Nie sú komplimenty k prozaikovi, dnes žijúcemu vo Veľkej Británii, iba povinnou jazdou?

Rozprávanie o dospievaní trojice mladých ľudí z Tanzánie na prelome tisícročí po pár stranách dokazuje, že Gurnah je rozprávačský virtuóz. Striedanie časových línií aj prestrihy na jednotlivé postavy zvláda bravúrne. Sú chvíľami takmer nebadateľné a v žiadnom prípade neohrozujú (ani neotravujú) čitateľa.

Karim nemal šťastie na otca. Šikovného a v škole talentovaného chlapca nakoniec nechala napospas dospievaniu aj jeho matka. Našiel si k nej cestu až počas vysokoškolského štúdia v Dáresaláme, keď býval striedavo v skromnej internátnej izbe a v jej komfortnom byte. Má nového partnera – veselého a srdečného majiteľa lekárne Hadžiho. V domácnosti Karimovej matky sa zrazu objavuje 15-ročný Bádar. Prichádza bez ambícií, má v náhradnej rodine pomáhať pri varení, upratovaní a starostlivosti o starého otca, ktorý na neho stále vrhá nepriateľské pohľady. Svoj vlastný príbeh súbežne s nimi rozbieha sympatická, jemná a nadaná Fauzia. Dievča sa bojí návratu epileptických záchvatov, ktoré však, našťastie, prestali, keď mala šesť rokov.

Podozrenie z krádeže, ktorej sa mal dopustiť Bádar, prepája trojicu postáv. Karim Bádarovi vybaví prácu v turistickom hoteli na Zanzibare, kde býva už s manželkou Fauziou.

Ukradnuté srdce, duša aj minulosť

Na pozadí bežia príbehy starodávnych rodinných krívd a nevier, ktoré s touto trojicou mladých súvisia. Prepojenia sú krehké a nakoniec zostávajú v náznakoch. Najdôležitejším nie je nečakané prepojenie troch osudov, ktoré býva v podobných prózach časté.

Príbeh z postkoloniálnej Tanzánie je atraktívny z viacerých dôvodov. Uvádza do sveta prostých moslimských rodín v africkej kultúre. Rozprávanie je plné farieb, vôní i chutí tak odlišných od našej skúsenosti. Dôležitou témou je takpovediac transformačné trápenie krajiny vo chvíli, keď sa Zanzibar stáva obľúbeným cieľom západných turistov.

„Ale s masovou turistikou sem začaly proudit tisíce cizinců, většinou Evropanů, kteří neuměli ani slovo svahilsky a nekompromisně vyžadovali maximální potěšení, když se váleli na lehátkách v pražícím slunci, smlouvali o cetky v obchodech se suvenýry a klopýtali uličkami za průvodci, kteří jim o zdejších místech často vyprávěli napůl smyšlené báchorky.“

Nie je aj toto (okrem Bádarovho údajného priestupku) jedna z podôb krádeže? A nedopustila sa krádeže mladá atraktívna dobrovoľníčka z Londýna, ktorá ukradla Karimovo srdce? Majú sa báť krádeže vlastnej identity miestni obyvatelia alebo celé komunity a národy? Nie je krádežou nadradenosť a falošná blahosklonnosť západoeurópskych aktivistov?

Gurnah netrpí bázňou pred provokatívnymi pochybnosťami, ale jeho príbeh je súčasne univerzálny, emocionálne bohatý a sugestívny – dokonalý román.

Abdulrazak Gurnah: Krádež

Preložil Rani Tolimat

Prostor, 2026

Zobraziť diskusiu (0)