Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Portréty na konci sveta

Kto navštívil Poľsko viac ako jeden krát a dostal sa ďalej, než len do Krakova či Varšavy, nepochybuje o tom, že krajina v sebe nesie akýsi utíšený smútok. Oblieka sa do generačných poschodových domov so špicatými strechami popri cestách, do útržkovitej reči mozoľovitých sedliakov, ktorí popíjajú silné pivo pred malými obchodíkmi. Taktiež sa dá hľadať v iskrách temperamentu krásnych žien a v horúčkovitých povahách tamojších mládencov. Alena Sabuchová navštevuje poľské Podlasie a snaží sa v ňom márne identifikovať moderného človeka.

Symbolika farieb v náboženskom kontexte hovorí, že fialová je farba smrti. Využíva sa pri obradoch poslednej rozlúčky so zosnulými. Pri prvom kontakte s knihou Šeptuchy (Artforum 2019), prichádza dojem, že sa dotýkate náboženskej knihy. Náboženstvo vytvára dôležitú hranicu v priestore vegetatívne bohatých poľských usadlostí. Cirkev utešuje, reaguje na naliehavé otázky a vytvára aj tajomno zohrávajúce významnú úlohu pri viere v zázraky. Šeptuchy reprezentujú odvrátenú stranu náboženského myslenia, hoci tiež využívajú potenciály zázraku. Prichádzajú tam, kde zlyháva praktická medicína, viera, rodina. Paradoxne však existujú najmä tam, kde viera a rodina vytvárajú posledné pevné zväzky. Bez nich by sa končiny Podlasia časom rozplynuli v legendách.

Návšteva šeptuchy imituje prosby svätým. Pokorní prosiaci často podnikajú čarovné procedúry pod hrozbou ťažkého hriechu. Ich odhodlanie navštíviť Šeptuchu je vnútorným priznaním viery v čosi odlišné od cirkvi. Vystupujú výrazy ako mágia, striga, diabol. Alena Sabuchová v pozadí týchto slov odhaľuje aj nešikovné praktiky tmárskeho obchodu, čo navodzuje pocit, že aj dôvera v mystiku posúva svoje hranice a stáva sa skôr turistickou atrakciou. Namiesto éterickej starenky je šeptuchou muž, ani to však klientov neodradí od zvedavej návštevy.

Čo máme doma, to nám nie je také vzácne, ako ľuďom zvonku, pretože sa môžeme na “našich” miestach zastaviť kedykoľvek. Ani výlet za Šeptuchou nie je taký vzrušujúci, keď býva v dostupnej vzdialenosti.

Hlavné protagonistky dospievajú podobne, ako dospievala generácia ľudí narodená na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Vyznávajú podobné ideály, inklinujú k rovnakej popkultúre, hľadajú odpovede na krízy dospievania v tínedžerských časopisoch. Vulgárne si nadávajú v dôsledku tesného priateľstva. Pri čítaní som mal pocit, že si postavy doslova dýchajú na krk, pritom sa potrebujú ukryť so svojimi fantáziami a ilúziami. Ponorkové dusno je prírodne vytváranou hmlou, kde sa naznačí únik, tam stojí aj pohľad priateľa a jeho nemé výčitky. Osamotený odchod môže byť egoistickou zradou. Dorota s najlepšou kamarátkou príležitostne simulujú život v meste a každá známosť zvonku je myšlienkovým dobrodružstvom. Hypnotizuje známe teritórium pokušením. Táto silná emócia pôsobí prirodzene, nie ako nebezpečenstvo. Sú to momenty, kedy sa zabudnutá krajina premieša so svetom - i keď len v podobe známejšieho poľského mesta.

Kniha Šeptuchy pôsobí, že Podlasie nie je len dočasným miestom pre život, má silu prísne uzamykať osudy a stavať vysoké pevnosti lesov a hôr, cez ktoré presakuje platonická láska k úniku. Fyzickú podobu týchto pocitov vystihuje v úvode knihy výber fotografií Roberta Tapperta, ktorý prostredie vizuálne dokumentoval. Spolu s Alenou Sabuchovou vytvorili svedectvo pochopenia vo vzťahu krajiny, ktorá je k svojmu väčšiemu súrodencovi niekedy hluchá.


Artforum 2019

Fotografia: Robert Tappert

Zobraziť diskusiu (0)

Šeptuchy

Šeptuchy

Alena Sabuchová

Podlasie – rustikálny lesnatý región medzi Poľskom a Bieloruskom, je tak trochu zabudnutá zem. O to väčšie má čaro a neopakovateľnú atmosféru zahalenú do hmiel vystupujúcich nad močiarmi.

Kúpiť za 11,90 €

Podobný obsah

Tam, kde číha vlk

Recenzie

Tam, kde číha vlk

Matka sa zrodí spoločne s dieťaťom. Nie pred ním, nie po ňom – narodia sa naraz. Matka plače dojatím a úľavou, dieťa víta život. Časom sa všetko mení – pocity, potreby, vzťahy. Aj najväčšia istota podlieha vývoju, život sa premení na oázu úvah bez odpovedí. Obdobne sa zrodili a menili aj Lilach a Adam, matka a syn, ústredné postavy knihy Tam, kde číha vlk od spisovateľky Ajelet Gundar-Gošen v preklade Michala Vlka.

Sencovova jedenástka

Recenzie

Sencovova jedenástka

Desať a jedna poviedka reflektujúce zárodky protodemokracie v bližšie neurčenom postsovietskom priestore. Nájdeme ich združené v útlej zbierke nazvanej Marketér, ktorej autorom je Oleg Sencov. Na vydanie tejto zaujímavej textovej kolekcie sa podujalo bratislavské Artforum, kde knižka uzrela svetlo sveta v rámci edície -klad. Preložil ju osvedčený Ján Štrasser, vyzdobená je ilustráciou od významného slovenského grafika Oresta Dubaya a stručným predslovom prispel i Mirek Tóda.

Ukážka z knihy Simon od Narine Abgarian

Ukážka z knihy Simon od Narine Abgarian

Narine Abgarian, Katarína Strelková

V malom arménskom meste zomrel miestny murár Simon. Patril k váženým a obľúbeným občanom mestečka Berd, známy však bol aj svojimi nespočetnými ľúbostnými aférami. Na poslednej ceste ho odprevádzajú všetky jeho milované. Každej zanechal nejaký dar a spomienku na veľkú lásku. A každá má svoj príbeh. Simon od Narine Abgarian je síce pomenovaný po mužovi, no rozpráva príbehy štyroch pozoruhodných žien. Abgarian s neochvejnou úprimnosťou a jemným humorom zobrazuje premenu svojich ženských postáv na pozadí tráum 20. storočia: arménskej genocídy, občianskej vojny, dvoch svetových vojen a sovietskej moci. Silný príbeh o silných ženách napísala autorka magického románu Z neba spadli tri jablká na vrchole svojich tvorivých síl. Simon je hrejivý román: tragikomický, ale aj plný nesmiernej láskavosti a dobra. Je hlavne o láske – tej, ktorá je často nedosiahnuteľná, ale keď ju raz človek nájde, ostane mu na celý život.