Mýtus súvisiaci s Minotaurovým labyrintom sa prenáša cez metaforu do syntaktickej roviny chápania celej knihy. Do hry vstupujeme už pri pohľade na obálku knihy Ariadnina niť. Vnáša nás do podobného labyrintu, akým prechádzal Tézeus, aby zabil Minotaura (napoly človeka, napoly býka). Pritom mu pomáhala Ariadna a jej klbko. Vďaka nemu sa Tézeovi podarilo nájsť cestu von. Autor implementuje mýtus do knihy a vybuduje trasu poznatkov o gréckej mytológie, ktorá je nielen edukatívna, rovnako zábavná. V úvode získavame pomyselnú niť, aby sme našli cestu von. Z labyrintu poznania, kde jednotlivé fragmenty budujú celok. Prenášame sa do úlohy Tézea, pričom nevieme, čo nás vlastne cestou čaká. Názov možno dešifrovať aj celkom jednoduchým spôsobom. Kto pozná aspoň sčasti grécku mytológiu, vie, že hovoriť v jej prípade o labyrinte, kde sa možno ľahko stratiť, je absolútne na mieste.

Perspektíva vstupovania, nachádzania a konca sa stabilizovala ako prostriedok vypovedania deja. Odľahčuje, motivuje a navodzuje zvedavosť. Kniha je zostavená tak, aby priniesla vždy nové poznatky, a to cez obraz. Labyrint sa na prvý pohľad zdá vizuálnym komplexom bez potreby hlbšej analýzy. Napriek tomu ide o mylnú predstavu. Dvojzložková úroveň spočíva na jednej strane v ilustračnom stvárnení konkrétneho mýtu, doplnená informačnou štruktúrou na zadných stranách publikácie, taktiež ku každému príbehu osobitne. Vysvetlivky (súvislosti, spresnenie faktov) načrtajú podstatu a primárny teoretický základ, na princípe ktorého sa cez ilustrácie vypovedá dej, mýtus. Pojmový aparát nie je uvedený iba v teoretickej časti. Vyskytuje sa rovnako v obrazovom materiáli. Jan Bajtlik redukuje nevedomosť zaznačením potenciálne neznámych slov v labyrinte. Na príklade sa tak dozvedáme, čo je freska, pitos, triéra, rekvizita alebo chór. Vzdelávacia zostava knihy Ariadnina niť sa rozširuje ďalšími smermi. V kapitole Grécke divadlo sú prítomné počiatky divadla ako aj zoznam najväčších gréckych dramatikov. V Bestiári zase najrôznejšie mytologické zvieratá – ich výzor, povaha či úloha v gréckej mytológii. Najväčším prekvapením a kontextovým bonusom je včlenenie ľudí a ich existencia v tomto „božskom svete“. Čitateľka alebo čitateľ spoznáva pozemské v tomto období, jeho charakter. Zisťuje, čo bolo náplňou života, čomu sa ľudia venovali. Podotknime, nechýba ani humor – Homér znázornený ako vychudnutý starček húževnato sledujúci dianie počas Trójskej vojny. Zložku náučnej povahy kompletizuje terminologická aktualizácia. Sekcia „A dnes...“ približuje prenesené slovné spojenia, využívané i v súčasnom jazyku, napr. Pandorina skrinka, Ikarov pád, xantipa, sizyfovský údel, a pod. Orientovaniu v súbore príbehov napomáhajú odkazy na súvisiace skutočnosti. Domnienka, že táto „obrázková knižka“ mnoho faktického neponúka, sa zvrtne okamžite po dôkladnejšom prezretí.

Špecifickým prvkom je schéma bohov a bohýň. Jan Bajtlik na báze názornosti odhaľuje mená božstiev, ich prívlastky, zároveň vzťahy s ostatnými bohmi a bohyňami. Rodokmeň diferencuje a schematizuje. Ak sa v príbehoch a jej postavách stratíte (čo sa v tomto prípade očakáva len zriedka, ak vôbec), táto pomôcka Vás vráti späť.

Kniha Ariadnina niť je vhodnou adeptkou vo vzdelávacom procese. Poslúži nielen vizuálne sa učiacim žiakom a žiačkam, to je pozitívum. Uchopenie problematického konštruktu, akou je grécka mytológia, cez ilustrácie a labyrint (t.j. hru) sa odrazí na poznaní a chuti spoznávať ďalej, hľadať viac a dopĺňať základ, ktorý táto kniha sformovala.

Niekedy nám netreba slová, stačí sa pozrieť a pochopíme všetko.

Grécka mytológia v obrazoch, v skratke a s podstatným obsahovým jadrom od Jana Bajtlika.

Recenznú knihu poskytlo Vydavateľstvo Slovart.

Zobraziť diskusiu (0)