Poviedka mesiaca máj 2020: Olivy alebo blues na konci sveta
Obľúbený izraelský poviedkar Etgar Keret už v minulosti zostavil knihu poviedok špeciálne pre vydavateľstvo Artforum (zbierka Osem percent ničoho). Teraz nám poskytol na zverejnenie svoju novú, knižne nepublikovanú poviedku. Inšpiráciu k nej priniesla korona karanténa. Prinášame vám ju exkluzívne na Medzi knihami v preklade Silvie Singer.
Etgar Keret: Olivy alebo blues na konci sveta
V deň, keď zomiera svet, jem olivy. Pôvodný plán bola pizza, ale keď som vošiel do supermarketu a uvidel všetky tie prázdne regály, pochopil som, že na pizzové cesto a paradajkový pretlak môžem zabudnúť. Pokúsil som sa prihovoriť staršej predavačke za express pokladňou, ktorá práve rozprávala s niekým na mobile cez Skype po španielsky, no ona mi odvetila bez toho, aby vôbec zdvihla zrak. Vyzerala zničene. „Všetko skúpili,“ zamrmlala, „nechali iba hygienické vložky a zeleninu v konzervách.“
Na polici s konzervami ostala iba jedna fľaša olív, plnených červenou paprikou, takých, čo mám najradšej.
Kým som sa vrátil k pokladni, postaršia predavačka už bola celá uslzená. „Je ako bochník teplého chleba,“ povedala, „môj zlatý vnúčik. Už ho nikdy neuvidím, neoňuchám, už nikdy toho maličkého nebudem môcť objať.“
Namiesto odpovede som položil fľašu na pás a vytiahol z vrecka päťdesiat šekelovú bankovku. „To je v poriadku,“ povedal som, keď mi došlo, že sa bankovku nechystá odo mňa zobrať, „netreba mi vydávať drobné.“
„Peniaze?“ uškrnula sa predavačka. „Svet je na pokraji skazy a vy mi ponúkate peniaze? Čo mám s nimi asi tak robiť?“
Pokrčil som plecami. „Veľmi by som chcel tieto olivy. Keď vám nestačí päťdesiat, som ochotný zaplatiť viac, čo len chcete...“
„Objatie,“ prerušila ma uslzená predavačka a rozpriahla ruky, „bude vás to stáť objatie.“
Sedím teraz doma na terase, pozerám televíziu a jem syr a olivy. Bolo trochu zložité sem dotiahnuť televízor, ale ak to má byť koniec, niet nad to, celé to skoncovať pod hviezdnou oblohou s mizernou argentínskou telenovelou na obrazovke. Je to 436. epizóda a ja nepoznám postavy. Sú pekné, sú rozčúlené, kričia jedna na druhú po španielsky. Je to bez titulkov, takže ťažko povedať o čom sa vlastne hádajú. Zavriem oči a spomeniem si na predavačku zo supermarketu. Keď sme sa objali, snažil som sa zmenšiť, byť hrejivejší než som v skutočnosti. Snažil som sa voňať akoby som sa práve narodil.
A ako bonus ešte jedna kratučká Keretova poviedka - básnička:
Sedím, teda som
Keď behám z miesta na miesto a snažím sa všetko stihnúť,
žijem vo vnútri času, ale necítim, že je na mojej strane.
No keď si sadnem na lavičku a uvoľním mu vedľa seba miesto, čas prestane byť tyranom a stane sa priateľom.
A tak si spolu sedíme a škodoradostne hľadíme na ľudí svištiacich okolo nás ako strely, čo sa chystajú minúť svoj cieľ.
Ponúknem času cigaretu a on odmietne. Veľmi si dá záležať na svojom zdraví, čas. Chce žiť naveky.
--------------------------------------------------------------------
7.5. 2020 o 18:00 sa uskutoční livestream rozhovoru Etgara Kereta s prekladateľkou Silviou Singer a kníhkupcom Dušanom Šusterom. Sledujte sociálne siete bratislavského kníhkupectva Artforum.
