Zadie Smith píše skvelé romány, pričom zväčša si vyberá témy, ktoré sú jej blízke. V zbierke textov Voľnosť je však ešte osobnejšia, respektíve pri nich máme istotu, že autorka píše o svojej skúsenosti (čo pri beletrii nielenže nemáme, ale ani by sme nemali predpokladať, hoci sa nám to tak často javí).

„Spisovatelia vždy tvrdia, že všetko je fikcia, a čitatelia majú podozrenie, že nie je. Kto má pravdu?“

Autorka vo svojich esejach reflektuje veľmi široké spektrum tém od politiky cez rasu, sociálne siete, cestovanie až po písanie, knihy, filmy, hudbu… Ide o tematicky skutočne pestrú zbierku, avšak všetky texty spája niť kultúry, niť umenia, no hlavne osobitý štýl Zadie Smith, ktorej hlas sa vám bude pri čítaní ozývať v hlave, ani čo by s vami sedela na káve a diskutovala o Schopenhauerovi. Avšak nemajte strach, Zadie píše priezračne, prístupne, čitateľa nezastrašuje svojím obrovským rozhľadom, ba práve naopak, sama sa opakovanie zrieka svojej odbornosti vo všetkom, hoci následne nám ukáže, že sa mýlila.

„Keď sa na večeri ocitnem vedľa niekoho, kto vie o románe toľko čo ja, ale zároveň si našiel mentálny priestor na obľubu a znalosť opery, má vyhranené názory na kvality renesančných maliarov a zároveň encyklopedické znalosti anglickej občianskej vojny a francúzskeho vína, znervózniem, pretože cítim nie závistlivú, ale priam až existenciálnu úzkosť. Ako si na to našla čas?“

Možno povedať, že tu ide o jej štýl, o istý prístup charakteristický pre celú zbierku. Recipientov sa snaží navnadiť popieraním vlastnej odbornosti, podceňovaním sa, spochybňovaním kvality textov, akousi nevierou vo svoje názory, myšlienky, no vzápätí ich zahrnie závideniahodnými znalosťami. Nič čitateľom nevnucuje, ponecháva im rovnakú voľnosť, akú si pri písaní dopriala sama.

Zbierka je rozdelená na päť častí: Vo svete, V publiku, V galérii, V knižnici a Vo voľnom štýle, pričom každá z nich obsahuje niekoľko textov. Aby som vás trochu navnadila, no zároveň vám všetko neprezradila, spomeniem aspoň pár esejí, ktoré ma hlboko zasiahli. V prvom rade to bol text o Billie Holiday, ktorý pôvodne vyšiel ako úvod ku knihe fotografií Jerryho Dantzica. Smith sa priznáva, že dlhšie hľadala tú správnu formu, no výsledok je vskutku bravúrny. Napokon zvolila rozprávanie v du-forme a celý text má – aspoň pre mňa osobne – akýsi džezový nádych, ako keď človek počúva bítnikov prednášať svoje texty. Povedala by som, že je až rytmický a veľmi sugestívny. Ide o vskutku krásny, remeselne veľmi dobre napísaný text.

Taktiež ma veľmi oslovili autorkine texty o súčasnom svete sociálnych sietí, keďže ľudí naozaj veľmi ovplyvňujú, na čo Smith trefne poukazuje. Kým sme pre Facebook, na čom – ovplyvnení online svetom – v súčasnosti staviame svoje životy?

„Pre zadávateľov reklamy sme kúpyschopnosť prilepená k niekoľkým osobným bezvýznamným fotkám.“

Pomyselným vrcholom zbierky – minimálne pre knihomoľov bažiacich po tipoch na skvelé čítanie – sú texty o knihách. Z mnohých spomeniem napríklad text Leto so St. Aubynom o mojej milovanej sérii kníh o Patrickovi Melrosovi, ktorú si Zadie veľmi pochvaľuje (knižky si môžete prečítať aj v slovenskom preklade).

Aj ostatné eseje sú veľmi zaujímavé, no hlavne podnetné. Zadie Smith má totiž dar upútať vašu pozornosť aj písaním o takých veciach, o ktorých by ste si nikdy v živote nepomysleli, že vás budú zaujímať. Aj kultúrne nám menej známe veci vás zaujmú, respektíve minimálne vám rozšíria obzory. Najväčším prínosom je však autobiografickosť textov. Smith čitateľovi a čitateľke neraz prezrádza intímne detaily zo svojho života (napríklad o otázke financií, aké to je, keď ich človek nemá a potom zrazu má), čo medzi spisovateľkou a čitateľom/čitateľkou vytvára istý vzťah spriaznenosti – ja osobne takéto texty a štýl písania preferujem, hoci, pochopiteľne, nemusia imponovať každému.

„Potrebujeme si vytvoriť schopnosť len byť samým sebou a nie niečo robiť. Mobily nám berú schopnosť len tak sedieť… Teda byť… Pretože za všetkým v našom živote je prázdnota – navždy prázdna prázdnota.“

Texty v tejto zbierke vás nielenže podnietia uvažovať, skúmať, vyhľadávať si, ale hlavne vám ponúkajú veľké množstvo skvelých tipov na to, čo počúvať, čítať, kam ísť, akých umelcov spoznať. Zadie má skvelý vkus a všetky spomínané diela dokáže opísať tak, že jej to zhltnete aj s navijakom. Pri čítaní si doprajte čas, nehltajte text za textom, prečítajte si jeden, zavrite knihu a uvažujte, žite, premýšľajte… váš zážitok bude o to intenzívnejší.


Zadie SSmith: Voľnosť: Myšlienky, predstavy, spomienky

Inaque, 2021

preklad: Aňa Ostrihoňová

Zobraziť diskusiu (0)