Zbierku poviedok Teda Chianga Príbehy vášho života, ktorá vyšla začiatkom marca vo vydavateľstve Premedia v preklade Ľubomíry Kuzmovej s doslovom Juraja Malíčka, slovenskí čitatelia už netrpezlivo očakávali. Predchádzal ju chýr, že podľa poviedky Príbeh tvojho života vznikol výborný film Arrival (na Slovensku uvádzaný ako Prvý kontakt) režiséra Denisa Villeneuva, český preklad zbierky je dávno vypredaný a knihu propagovali aj tieto stránky príspevkom Tomáša Weissa, rozhovorom s Jurajom Malíčkom a zverejnením jednej z poviedok knihy v novej sekcii Poviedka mesiaca. Nečudo, že sa kniha, usudzujúc podľa rebríka kníhkupectva Artforum, míňa ako čerstvý chlieb.

Mám možno smolu, že som knihu hneď po návrate z kníhkupectva náhodne otvoril na jednej zo strán dodatku, v ktorom autor osvetľuje, čo bolo inšpiráciou pre jednotlivé poviedky zbierky. K poviedke Delenie nulou uvádza, že ho k nej priviedla fascinácia slávnou matematickou rovnicou, ktorá prekvapujúcim spôsobom spája zdanlivo nesúvisiace iracionálne čísla e (Eulerova konštanta alebo „základ prirodzených logaritmov“) a pí (Ludolphovo číslo), komplexnú (imaginárnu) jednotku i a reálnu („obyčajnú“) jednotku 1. Táto rovnica je však v slovenskom vydaní (str. 255) vysádzaná úplne zle!:

Aj keď v matematike i fyzike platí zásada, že veličiny je možné označovať ľubovoľne, niektoré konštanty sa zvyknú nazývať všade rovnako. Ludolphovo číslo sa označuje malým gréckym písmenom pí, a nie veľkým Pí, ako je uvedené vyššie. Čo je ale závažnejšie, Eulerova konštanta e má byť v rovnici umocnená iba na „pí“, a nie na „pí+1=0“. V tvare, ako je v knihe uvedená, fakticky nejde o rovnicu, ale o výraz, ktorý je z matematického hľadiska nezmyselný. Správne tá slávna rovnica vyzerá takto:

Poviete si: koho taká drobná chybička zaujíma, jedna zle vysádzaná rovnica snáď nemôže pokaziť čitateľský zážitok z výbornej knihy. Navyše, možno to ani nie je chyba prekladateľky, jazykového redaktora alebo korektora. Možno sa len ten, kto knihu sádzal, pomýlil a „pošmykla sa mu ruka na klávesnici“.

Chyba však vo mne vzbudila podozrenie, preto som sa do poviedky Delenie nulou ihneď začítal a porovnal preklad Ľubomíry Kuzmovej s originálom. Skôr než zhrniem niekoľko svojich poznámok, pripomeniem, čo v rozhovore o knihe povedal Juraj Malíček:

„Je tu ešte jeden česko-slovenský problém, aj keď už nie je taký vypuklý, ako bol. Je tu zopár vynikajúcich prekladateľov. A potom je tu zopár priemerných. A zopár veľmi pyšných. Už je to dávnejšie, čo vyšla Rtuť Neala Stephensona, prvý diel tzv. Barokového cyklu. Je to krásna veľká epika, zásadná vec, budeme o tom hovoriť, mal by vyjsť druhý diel. A to prekladali ľudia, ktorí možno vedeli po anglicky, ale neboli dosť vzdelaní. Pýtal som sa ich, či kontaktovali Neala Stephensona, lebo v tej knihe je toho veľa o barokovej filozofii. Odpoveď bola, že nie. Vôbec to neriešili. Matematiku áno, aj sa ako prekladatelia poďakovali v doslove, ale filozofiu nie. A potom si zistil, že píšu o veciach, ktoré majú svoje filozofické pojmoslovie, ale oni o ňom vôbec nevedia, a preklad to úplne zničilo. Ale sú aj knihy, ktoré s týmto nemajú problém a preklady sú výborné.“

V obrátenom garde možno vztiahnuť slová pána Malíčka na preklad Chiangovej knihy. Nechcem posudzovať, ako sa prekladateľka popasovala s filozofickými termínmi alebo s výrazmi z iných vedných oblastí. Avšak od matematiky má zrejme ďaleko a buď nehľadala alebo nenašla nikoho, s kým by sa o matematickej terminológii poradila.

Niekoľko príkladov:

V slovenskom preklade pri vyššie spomínanej rovnici v dodatku autor hovorí: „Keď som prvý raz videl deriváciu tejto rovnice, spadla mi sánka.“ Zbežný pohľad do slovníka (alebo na web) prezradí, že anglický termín derivation skutočne môže znamenať (aj) deriváciu. V matematike má však pojem derivácia presne definovaný význam, a ten sa nezhoduje s tým, čo autor chcel povedať. Chiang mal na mysli, že užasol nad odvodením (po anglicky tiež derivation) tejto rovnice.

V samotnej poviedke sa v preklade nachádza tvrdenie (str. 79), že „V roku 1931 predviedol Kurt Gödel dve teorémy.“ Krátky slovník slovenského jazyka sloveso predviesť ilustruje príkladmi ako predviesť niekoho pred sudcu, predviesť modely šiat, predviesť postup výroby alebo predviesť divadelnú hru, hudobnú skladbu, atď. Je isté, že nič z toho matematik Kurt Gödel so svojimi dvoma teorémami nepre(d)vádzal. Prekladateľka (a redaktor Premedie Martin Grbjar) si zrejme neuvedomili, že anglické slovo demonstrate znamená nielen predviesť, ale tiež dokázať. Gödel tie dve teorémy dokázal; práve dokazovanie je činnosť, ktorej sa matematici v prípade teorém venujú.

O prekladateľkinej zbežnej znalosti (prírodo)vedeckého prostredia svedčia aj menej podstatné posuny, ktorých sa pri preklade dopustila. Napríklad manžel matematičky z poviedky Delenie nulou listuje v poslednom čísle Morskej biológie (str. 76). Pod Morskou biológiou tu má Chiang zrejme na mysli vedecký časopis Marine Biology. Časopis je po anglicky journal. Je ťažké pochopiť, prečo prekladateľka v nasledujúcom odstavci anglické slovo journal prekladá ako zborník.

V niektorých pasážach tejto poviedky zmysel viet prekladu nezodpovedá presne tomu, čo hovorí originál. Spravidla to je preto, že prekladateľka nerozlišuje jemné odtienky matematických argumentov; jej preklad slovo po slove približne sedí, no vety ako celok mierne skresľujú zmysel originálneho textu.

Aj v iných častiach knihy prekladateľka občas nevystihla zmysel originálu. Príklad: V úvodnej poviedke Babylonská veža sa jeden z baníkov, ktorých poslali na vežu, aby sa prekopali cez nebeskú klenbu, dozvie o tom, ako životne dôležité je pre murárov, aby im z vrcholu veže nespadla kelňa; kým im hore dopravia novú, prídu o živobytie. Autor v origináli píše: „Hillalum was appalled, and for a frantic moment he tried to count how many picks the miners had brought.“ V preklade (str. 9) táto veta v danom kontexte nedáva zmysel: „Hillalum bol znechutený a v zúrivom okamihu sa snažil spočítať, koľko krompáčov si baníci priniesli.“ Prečo bol baník znechutený a prečo bol okamih zúrivý? Originálu a kontextu by podľa môjho názoru lepšie zodpovedal preklad: „Hillalum sa vydesil a chvíľu sa zúfalo snažil spočítať, koľko krompáčov si baníci priniesli.“ Podobných nepresností by sa dalo v texte nájsť pravdepodobne viac.

V zbierke poviedok sa navyše nachádza rad chýb, ktoré mohol/mal vychytať korektor – preklepy, chýbajúce čiarky, slová vysádzané nesprávnym typom písma, chybne rozdelené slová. V poviedke Pochop som ich napríklad narátal zo desať, v kratšom Delení nulou najmenej sedem.

Namieste je otázka: Nie je malicherné všímať si v dobrej knihe podobné drobnosti? Väčšina čitateľov ich pravdepodobne vôbec neregistruje. Rovnako namieste mi však pripadá otázka, prečo má slovenský čitateľ práve pri knihách (ktoré dnes už nie sú lacné a považujú sa za tovar ako každý iný) spustiť z nárokov a uspokojiť sa s kvalitou ako zo „second-handu“. Tvrdo a bez obrúska problém pomenovala Michaela Rosová na blogu Denníka N: „Slovenská korektorská obec si očividne prechádza kolektívnym záchvatom dysgrafie. Kebyže si povedzme cez internet objednáte košeľu a príde vám niečo, čo síce má tvar košele a technicky sa to zrejme dá použiť, ale je to deravé, trčia z toho nitky a golier je nakrivo – nešli by ste to niekomu oplieskať o hlavu?“

Vydavateľstvu Premedia bezpochyby patrí uznanie a vďaka za uvedenie Chiangových poviedok do slovenského prostredia. Poviedky sú to výborné, slovenské vydanie aj pekne vyzerá, nedostatky prekladu a redakčnej práce vydavateľstva však čitateľovi dojem zo zbierky miestami kazia. Škoda.

Zobraziť diskusiu (0)