Boris Vian je vzdelaný a dobre vychovaný muž, absolvent Centrálky, a to už niečo je, ale to nie je všetko:

Boris Vian hral na trubinete ako nikto a vo Francúzsku obnovil tradíciu džezových pivníc, pričom bol prívržencom neworleánskeho štýlu, ale to nie je všetko:

Boris Vian bol prívržencom bibopu, ale to nie je všetko:

Boris Vian sa citol na lavici obžalovaných za to, že napísal Napľujem na vaše hroby pod menom Vernon Sullivan, ale to nie je všetko:

Boris Vian napísal ďalšie tri pseudotextíky Boris Vian preložil stopercentne pravé, fakt nefalšovane americké prózy, pričom ho neodradili ani neuveriteľné jazykové ťažkosti, ale to nie je všetko:

Boris Vian napísal hru Štvrtenie pre všetkých, ktorú hrali naozajstní herci na anozajstnom javisku, a na prsty, čo si ňou popáli, nemienil brať, oh, ľad, ale to nie je všetko:

Boris Vian je spoluzakladateľ jednej z najtajnejších parížskych spoločností, Klubu dobrodruhovedov, ale to nie je všetko:

Boris Vian napísal krásne, zvláštne a patetické knihy ako najjatrivejší ľúbostný román súčasnosti Pena dní alebo neumravčaná novela o vojne Mravce či ťažké a zaznávané dielo Jeseň v Pekingu, ale to nie je všetko:

To všetko totiž ešte nie je nič: z Borisa Viana sa čoskoro stane Boris Vian.

Raymond Queneau (Predslov k francúzskemu vydaniu Trhača srdca, 1953, preklad Michaela Jurovská, edícia Odeon, 2009 Ikar)

Čo ešte dodať? Snáď len to, že:

Najdôležitejšie v živote je vynášať o všetkom apriórne súdy. Je totiž zrejmé, že masy sa mýlia a jednotlivci majú vždy pravdu. V nijakom prípade by sa však z toho nemali vyvodzovať pravidlá správania: na to, aby sme ich dodržiavali, nemusia byť sformulované. Sú iba dve veci: láska v každej podobe k pekným dievčatám a hudba z New Orleansu alebo od Duka Ellingtona. Ostatné by malo zmiznúť, lebo ostatné je škaredé, a tých niekoľko nasledujúcich strán, na ktorých to dokazujem, čerpá všetku silu z toho, že príbeh je od a do zet pravdivý, pretože som si ho od začiatku až do konca vymyslel.(...)

Vianov predslov k Pene dní (preklad Tamara Zemková, Pohoda 2011, druhé prepracované vydanie)

Táto autorská sebacharakteristika platí aj na ďalšie tri romány, Jeseň v Pekingu (1947, slov. 1990, preklad Katarína Kenížová), Červená tráva (1950) a Trhač srdca (1953, slov. 2009, preklad Michaela Jurovská). Vydavateľstvo Petrus pripravuje dvojjazyčné vydanie Červenej trávy v preklade Michaely Jurovskej.

Vianova próza je plná autorských výmyslov – neologizmov, slovných hier, literárnych narážok a parafráz, groteskných hyperbol konkrétnej spoločenskej reality. Boris Vian – neúnavný mystifikátor, spoluzakladateľ a člen Patafyzického kolégia, prezident subkomisie imaginárnych riešení nenávidel autority a rôzne tradičné ustanovizne, ako dedič a pokračovateľ Alfréda Jarryho a správny patafyzik vymýšľal bizarné inštitúcie, rovnako nezmyselné ako tie reálne. Nekompromisný antimilitaristický a antiklerikálny postoj, zmysel pre čierny humor a absurdné situácie prejavil najmä v divadelných hrách.

„Boris hral o život tak, ako iní hrajú na burze“. Nedbal na výstrahy lekárov, žil naplno.

23. júna 1959 sa vybral, nie veľmi radostne, do kina Marbeuf na predpremiéru filmovej verzie románu Napľujem na vaše hroby, s ktorou navyše vôbec nesúhlasil. Tam ho dostihol jeho tieň, verný dvojník Vernon Sullivan. Ranila ho mŕtvica a pri prevoze do nemocnice zomrel.

„Treba sa pohrať s ilúziami, skôr ako sa rozplynú“, to boli jeho slová.

Tak sa teda pokúsme pomocou stroja času preniesť do vianovského sveta.

Colin nám na pianoktaile namieša nejaký skvostný drink, napríklad na melódiu Ellingtonovej Chloé. A Nicolas nás naučí tancovať zočivoči. Ako sa to tancuje?

Obyčajne sa tanečník a tanečnica držia od seba v strednej vzdialenosti. Pri pomalej hudbe sa dá docieliť také vyregulovanie vlnenia, že pevné ohnisko sa u oboch partnerov nachádza v polovici tela, čiže v pohybe sú nohy a hlava. Tak by to aspoň malo byť podľa teórie. Stala sa však poľutovaniahodná vec, menej škrupulózne povahy začali tancovať zočivoči na černošský spôsob, v rýchlom tempe.

Pena dní (preklad Tamara Zemková, Pohoda 2011, druhé prepracované vydanie, str. 24)

Ak vás tanec príliš neunavil, môžete ďalej cestovať v čase. Možno sa ocitnete niekde na Saint-Germain-des-Prés a získate autogram od Jeana-Sola Partra. Nezabudnite pozdravovať vojvodkyňu de Bovouard, určite bude niekde nablízku.

Elena Flašková

Zobraziť diskusiu (0)