Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Prečo nežijeme v spravodlivom svete?

Kratší pracovný týždeň? Ničím nepodmienený príjem? Migrácia bez obmedzenia? Vyrušujú tieto otázky? Alebo je nezmyselné pýtať sa na tieto témy? Po prečítaní knihy Utópia pre realistov sa dá len odporučiť nechať sa vyrušiť a byť zvedavý na odpovede. Pretože už v súčasnosti o nich prebiehajú intenzívne diskusie a experimenty ukazujú, že ide o skutočne reálne riešenia niektorých sociálnych problémov.

Len prednedávnom sa v médiách objavila informácia o testovaní kratšieho pracovného týždňa na Islande (1). Spolu 2 500 zamestnancov tohto ostrovného štátu sa zapojilo do experimentu, v ktorom pracovali buď o hodinu menej každý deň a v piatok len pol dňa, alebo si ponechali od pondelka do štvrtka normálny pracovný čas a piatok mali voľný. Výsledok bol nadmieru uspokojivý: zamestnancom nebola krátená mzda, odpracovali menej hodín a mali teda viac voľného času, boli preto ochotní zvýšiť svoju produktivitu. Nie je to prvýkrát, keď sa otvorila téma skráteného pracovného týždňa, a je dosť možné, že v blízkej budúcnosti sa s podobnými témami budeme stretávať čoraz častejšie.

Historik Rutger Bregman zaujal slovenských čitateľov svojím originálnym pohľadom na vývoj spoločnosti v knihe Ľudskosť (N Press, 2020). Základným kameňom evolúcie sú tu prezentované altruistické a kooperatívne formy správania, v dôsledku čoho sa druh Homo sapiens presadil medzi ostatnými druhmi. Ľudskosť prináša svieže texty s novým pohľadom na viaceré všeobecne známe sociálne experimenty, zrozumiteľnosť a prístupnosť z nej robia atraktívnu knihu a presne tento prístup charakterizuje aj ďalšie Bregmanovo dielo Utópia pre realistov. Podtitul Ako vytvoriť ideálny svet je dostatočne príťažlivý aj kontroverzný na to, aby pritiahol široké spektrum čitateľov. Kniha je jednoznačne určená každému, kto si niekedy položil otázku, prečo vlastne nežijeme v spravodlivejšom svete?

Bregman predkladá tézu, že na zníženie sociálnych nerovností bude potrebné podniknúť opatrenia, ktoré z dnešného pohľadu vyzerajú ako utopické koncepcie. Prvou je nepodmienený základný príjem, teda príjem získaný bez akejkoľvek pracovnej aktivity, bez nutnosti prináležitosti k určite sociálnej vrstve a pod. Druhá téza znie, že pracovný trh by mal začať znižovať očakávania nadbytočných pracovných hodín a znížiť ich tak, aby zamestnancom ostala ich mzda, no mali by viac voľného času. Tretia téza hovorí o otvorení hraníc pre imigrantov, respektíve o znížení bariér pre medzinárodnú migráciu.

Ku každej uvedenej téze ponúka Bregman niekedy až vášnivú obhajobu a je vidieť, že sa týmto témam dlhodobo venuje, predovšetkým nepodmienenému základnému príjmu. Niekedy naozaj až prekvapuje, že vôbec nejde o žiadnu novinku a že o jeho zavedenie sa usiloval už Richard Nixon. Obhajoba tohto konceptu spočíva v skratke v predstave, že ľudia najlepšie vedia, na čo potrebujú peniaze, a cielená pomoc sa môže minúť účinkom, ak je to len vnucovanie predstáv o správnom míňaní peňazí. Argumentuje sa predovšetkým chudobou a Bregman predkladá viacero pozoruhodných príkladov, keď sa celé komunity vymanili zo svojej biednej situácie a vo výsledku nielenže vrátili naspäť do spoločnosti rôzne benefity, ale predovšetkým sa ušetrilo násobne viac na štátnych výdavkoch.

Podobne je to aj pri ďalších bodoch: skrátenie pracovného času a zvýšená migrácia podľa Bregmana prinášajú oveľa viac prospechu ako negatív, ide predovšetkým o znižovanie chudoby, prípadne zvyšovanie sociálnej mobility tak, aby sa nasledujúce generácie mali lepšie ako tie predchádzajúce. Bregman sa zameriava vyslovene na merateľné ukazovatele (ekonomické, zdravotné, sociokultúrne a pod.), no existujú aj ťažko merateľné javy ako šedá ekonomika alebo organizovaný zločin a ten by rozhodne profitoval tiež. Kto dokázateľne získava najviac, sú v súčasnosti profesie s minimálnym spoločenským prínosom a, čo je tristné, mnohí pracovníci svoje vlastné zamestnanie vyhodnocujú síce ako nezmyselné, no výborne platené.

Z knihy vyplýva, že potenciálne prínosy všetkých troch utopických konceptov presahujú možné riziká, a preto je už len otázne, kedy sa rozvinie seriózna politická debata na niektoré z týchto tém. Otvorené naďalej ostáva, či bude potrebný vznik sociálnych hnutí presadzujúcich nové prístupy (podobne ako bolo v minulosti presunuté z utópie do reality ženské volebné právo) alebo provokatívne otázky prinesú samotní volení politici. Ak k tomu prispeje aj kniha Utópia pre realistov, tak to bude len dôkazom jej významu.

1) https://e.dennikn.sk/2600197/o-hodinu-denne-menej-...

Rutger Bregman: Utópia pre realistov. Ako vytvoriť ideálny svet

Preklad: Jana Kutášová Trajtelová

N Press, 2021

Zobraziť diskusiu (0)

Utópia pre realistov

Utópia pre realistov

Bregman Rutger

Univerzálny základný príjem. Pätnásťhodinový pracovný týždeň. Otvorené hranice. Neznie to až príliš dobre na to, aby to bola pravda? Jeden z najvýznamnejších mladých európskych mysliteľov ukazuje, ako môžeme budovať ideálny svet.

Kúpiť za 14,31 €

Podobný obsah

Jedinečnosť ľudského vedomia

Recenzie

Jedinečnosť ľudského vedomia

Kniha o jednej z najzvláštnejších ľudských skúseností: halucinácii.

Lekcie strachu pre pokročilých

Recenzie

Lekcie strachu pre pokročilých

Štúdie rozvrátených osobností a ich neopakovateľných životov.

Čo je skryté pod ľadom

Recenzie

Čo je skryté pod ľadom

Slová „polárna námorná výprava“ sa spájajú s predstavou všetkých dobrodružstiev odvážnych mužov 19. storočia.