Keď sa priplichtí chuť vraždiť

John Ausonius bol starším z bratskej dvojice detí narodených nemeckým prisťahovalcom do Švédska. Stalo sa tak len pár rokov od konca druhej svetovej vojny. Prejdime priamo k podstate a povedzme, že „Mozart“ (dôvod prezývky bude z textu ihneď jasný) nevyfasoval bohvieaké životné karty. Tmavší, čiernovlasý, čiernooký, dosť „nešvédsky“ vyzerajúci chlapec to v modrooko-plavovlasom prostredí nemal vôbec jednoduché. Stával sa vítaným terčom nepatričných žartov, ktoré, žiaľ, miestami zachádzali až do šikanovania. Navyše ani doma nebolo dobre. Zdanlivo nekonečne romantická rodičovská idylka začala vykazovať vážne trhliny. Spoločná manželská plavba naberala čoraz viac vody, až napokon celkom stroskotala a už sa ju nikdy nepodarilo obnoviť.

Očividne nič z toho Ausoniovi nepridávalo na duševnom zdraví. Problémy sa prehlbovali, konflikty sa zostrovali a ich počet narastal. Osobnostné bloky a prirodzené nedostatky akoby mu bránili v možnosti zaradiť sa a viesť viac-menej „štandardný“ život. Nakoniec to vyzeralo tak, že zreťazenie všetkých negatívnych faktorov v Ausoniovi spustilo a rozvinulo psychické ochorenie. Svoj skoncentrovaný hnev a frustráciu namieril na švédskych imigrantov tmavej pleti: údajne sa odmietali prispôsobiť, stretávali sa jedine medzi sebou, nechceli sa naučiť po švédsky. Problém sa mal vyriešiť streľbou do týchto ľudí z pušky s laserovým zameriavaním. Dialo sa tak v stockholmských uliciach raných 90. rokov.

Extrémny skrat schovaný za bujnejúcim nádorom extrémizmu

Gellert Tamas k tejto téme pristúpil skutočne poctivo. Preto tu nejde len o podrobný životopis jedného nervovo narušeného nešťastníka. Tento prípad je organicky vsadený do podstatne objemnejších súvislostí: do politického príbehu Švédska na prelome ôsmej a deviatej dekády minulého storočia. Žiaľ, pre „tri korunky“ sa súdobá vnútropolitická situácia nevyvíjala dvakrát prívetivo. Bolo len pár rokov po škandalóznom (a úspešnom) atentáte na premiéra Olofa Palmeho. Mimo iného sa napríklad rozpadal komunistický blok a pomaly sa začala približovať napríklad aj séria balkánskych vojen. Utečenecké vlny a migranti z rôznych častí sveta sa i vo Švédsku stali ideálnym odrazovým mostíkom pre tupý populizmus, prezentovaný najmä politickými stranami z radov pravicových extrémistov. Novým náckom vykysnutým podľa starých osvedčených receptúr odrazu prudko stúpali voličské percentá.

Sofistikovaná švédska demokracia v podaní štandardných strán, ktorá pomerne dlho zažívala sociálny blahobyt a relatívny pokoj, naraz nevedela zareagovať, tobôž aby sa proti politickej „kultúre“ primitivizmu a chrapúnstva dokázala s okamžitou razanciou brániť. Policajné zložky netušili, kam skôr skočiť. Dosť sa rozumovalo napríklad nad tým, či adekvátne ostrý zákrok proti agresívnym bandám hajlujúcich dementov rozbíjajúcich Stockholm po večeroch na prach náhodou neohrozí slobodu prejavu... Možno aj preto samotársky, hoci aj politiku bedlivo sledujúci, no v tomto smere celkom neaktívny Laserový muž Ausonius pred spravodlivosťou dlho v tichosti unikal. Nakopenie týchto vážnych spoločenských problémov mu istým spôsobom veľmi pomáhalo. Bolo ťažké dostať sa mu na stopu, lebo za sebou zanechával v podstate len akési náznaky dôkazov, ktoré neveľmi osvetľovali jeho rozmazanú identitu. Dlho trvalo, kým sa kusé indície podarilo zložiť do správneho tvaru. Ten však potom priniesol dokonca viacero nečakaných prepojení a konečné „lasermanovo“ dolapenie.

Gellert Tamas je počas celej tejto doby prítomný mimoriadne blízko. V mohutnej reportáži sa prelínajú štyri hlavné roviny: autentické Ausoniove výpovede, popis jeho životnej púte, samotné policajné vyšetrovanie a skutočne hlboká analýza dobovej politickej situácie vo Švédskom kráľovstve. Treba sa obrniť značnou trpezlivosťou a pozornosť zvýšiť na viditeľnosť za hmly uprostred najtmavšej severskej noci v temnom lese. Gellert Tamas referuje impozantné kvantum informácií, pričom si k tomu nasadí atmosféru a tempo viac pripomínajúce starú noir detektívku než moderný akčný nervák. Tento prístup k spracúvanej problematike však radno pochváliť. Zaprisahaní fanúšikovia reportážneho žánru si prídu plne na svoje. Nebude núdza ani o absurdity a neuveriteľné zvraty, aké len môže priniesť práve takýto prípad, čo však jeho celkovú vážnosť len potvrdzuje. Spadnúť do priepasti je niekedy skutočne to najľahšie, a to nielen v rovine jednotlivca. Do rovnako rozďavenej temravy totiž nanajvýš intenzívne hľadelo i moderné Švédsko. Je to nepríjemný tlak, no treba si to prečítať. To nikdy nie je na škodu.

Gellert Tamas: Laserový muž

Absynt, 2019 (edícia Prokletí reportéři)

Preklad: Anežka Chrudinová

544 strán

Zobraziť diskusiu (0)