Egoistický maniak spisovateľom

Boyne sa v Rebríku do neba postaral o skvele vyrozprávaný príbeh, ktorý vyrušuje a varuje súčasne. Aj najušľachtilejšie ľudské ambície sa totiž môžu zvrhnúť, ak jednotlivec príde o základný mravný rámec.

Maurice Swift, antihrdina Boynovho románu, sa stretáva s románopiscom Erichom Ackermanom v berlínskom bare tesne pred pádom železnej opony. Obsluhuje ho ako čašník. Ackerman má slabosť na pekných mládencov, a tak Maurice neunikne jeho pozornosti. Maurice sa hneď pri zoznámení priznáva k ambícii byť spisovateľom. Je to jedno z osudových stretnutí? Alebo ide v skutočnosti opremyslenú hru maskovanú osudovou náhodou?

Maurice sa stáva Ackermanovým asistentom. Sprevádza ho na cestách, získava si jeho dôveru a čoraz drzejšie dáva najavo sebavedomie. Bez ohľadu na to, že Mauricova jediná publikovaná poviedka nestojí za veľa…

Mladý muž s literárnou ambíciou na Ackermanovi prvýkrát vyskúšal svoju deštruktívnu stratégiu. Vypočul si jeho príbeh z vojny, použil ho vo svojom románovom debute a následne Ackermana zničil. Z úspešného spisovateľa sa stal vyvrheľ a nežiadaná postava, pretože počas vojny udal esesákom svojho židovského priateľa.

„A tak moje dielo a môj prínos do literatúry za celé polstoročie zmizli z povrchu zemského, akoby som v živote nenapísal ani čiarku. A všetko som prijal bez najmenšieho hnevu. Veď čo by som povedal na svoju obranu?“

Perverzita tvorivosti

A Maurice? Ten predsa len reprodukoval vypočutý príbeh. Spravil to, čo robia aj iní spisovatelia. Vo svojej honbe za inšpiráciou nemá žiadne zábrany. Z mladého debutanta sa stal životu nebezpečný maniak. Doslova.

Striehne na cudzie príbehy. Používa a zneužíva svoj dokonalý výzor aj „tekutú“ sexuálnu orientáciu. Dokonca sa dokáže oženiť a kvôli ukradnutému príbehu zavraždí svoju literárne nadanú manželku. Riskuje, kašle na mravné rámce, hanbu vyhradenú plagiátorom aj autorské práva a ignoruje varovania. Ten jediný nebezpečný stupienok na rebríku do neba, ktorý znamená úplný pád, sa však blíži.

Písanie sa v tomto príbehu mení na deštruktívnu silu. Hranica medzi tvorivosťou a fanatizmom je krehká. Nebolo by hádam niekedy lepšie uskromniť sa, nechať príbehy nenapísané a nepridávať sa ku knižnému priemyslu nezriedka parodujúcemu reálne životy? Nejde vo všetkých knihách iba o zbytočný pokus vyrozprávať jeden veľký univerzálny príbeh? A musí mať každá ľudská tvorivá činnosť aj svoju perverznú podobu?

John Boyne ponúka sebavedomý prístup k rozprávaniu. Kvôli téme by mohol podľahnúť pokušeniu alibistického zľahčovania alebo akejsi podvedomej lojality k svojmu stavu. On si však „ide svoje“ bez falošnej opatrnosti.

Je satiritický, zábavný aj vážny. Nebojí sa žiadneho územia. Postavil v románe (riskujúc prílišnú komplikovanosť) viaceré poschodia, ale, našťastie, všetky držia pohromade. Boyne z rebríka do neba literárnej veľkoleposti nespadol.

John Boyne: Rebrík do neba

Preklad: Otto Havrila

Slovart, 2026

Zobraziť diskusiu (0)