Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Program dňa

Vzostup zla vpísaný do slabej stovky strán. Že sa nedá na takto minimalistickom priestore postaviť silná historická freska bez toho, aby neskĺzla k lacnej povrchnosti? Francúzsky spisovateľ a scenárista Éric Vuillard vás veľmi presvedčivo zbaví akýchkoľvek pochybností. V najnovšej (mini)prózičke s názvom Program dňa sa totiž vracia k niektorým dramatickým udalostiam z tridsiatych rokov dvadsiateho storočia vedúcim k nástupu nacizmu k moci a vypuknutiu druhej svetovej vojny. Nesporné kvality tejto veľmi svojsky poňatej knižky patrične ocenila i ctená akadémia a odmenila ju prestížnou Goncourtovou cenou. Vďaka šikovníkom z MMka si ju v prekladateľskej réžii výborného Igora Navrátila môžeme s chuťou dopriať i my.

20. február 1933. Kritický bod. Hermann Göring v ten deň na svojom zámku hostí dvadsiatich štyroch najbohatších priemyselníkov a finančníkov Nemecka. Národní socialisti chcú vládnuť. Musia vyhrať voľby a na predvolebnú kampaň potrebujú peniaze. Veľa peňazí. Práve tie má zabezpečiť nemecká oligarchia, ktorá v diabolskom poblúznení nakoniec voľky-nevoľky sadne Führerovi na lep. Od tohto momentu je viac-menej rozhodnuté. Pekelná mašinéria sa dáva do pohybu a stáva sa len otázkou času, kedy príde to, čo prísť muselo. Morálne dilemy, či akési ozveny svedomia na programe dňa skutočne hľadať netreba.

Éric Vuillard o tom celom, čo bolo, píše jednoducho famózne. V texte dokonale zužitkoval svoje skúsenosti z nakrúcania dokumentárnych filmov, čo je vo výsledku veľmi dobre badateľné. Každá veta je akoby filmové políčko presne uchovávajúce absolútne presný výsek dobovej reality. Z jednotlivých okienok zhusta vykúkajú konkrétne historické osobnosti živo zasadené do svojho času, plniace svoj historický údel. Vuillard ako všadeprítomný sprievodca vezme čitateľa na pôsobivú historickú promenádu s fundovaným komentárom, v ktorej sa ladne prelínajú časové obdobia spred, počas a po vojnovej apokalypse.

Vuillardov prístup je v každom ohľade veľmi neopozeraný. Je mu vlastná extrémna hutnosť a sústredenosť. Historické kulisy popisuje úsečne. Len v najnutnejších, najdôležitejších bodoch, ale s plnou trojrozmernosťou a ozajstnosťou. Nezabúda pri tom zdôrazňovať to, že minulosť má logický a silný presah až do súčasnosti. I preto sa rozprávanie nesie skôr vo vážnom, ak už nie celkom ponurom duchu. Onen povestne zdvihnutý varovný prst je tu pomerne dobre badateľný. Napriek tomu si autor do textu hravo vnesie i značnú porciu voľnejších nálad so štipľavou príchuťou typického francúzskeho sarkazmu.

Program dňa je zľahka vymiesená literárna jednohubka pojednávajúca o najtemnejšej kapitole ľudskej éry. Zároveň by mohla dobre zafungovať aj ako veľmi vhodný doplnok učebníc dejepisu. Je to jednoducho výborné. Jeden z mojich najväčších objavov poslednej doby.

Éric Vuillard: Program dňa

Vydal: Slovart 2018 (edícia MM)

Preklad: Igor Navrátil

112 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Program dňa

Program dňa

Eric Vuillard

Dvadsiateho februára 1933 pozve Hermann Göring, predseda Reichstagu, do svojho zámku dvadsaťštyri najbohatších nemeckých priemyselných magnátov, lebo nacistická strána súrne potrebuje finančné prostriedky na kampaň pred blížiacimi sa voľbami, ktoré chce a potrebuje za každú cenu vyhrať. Pozvaní hostia netušia, aký je hlavný dôvod netradičného stretnutia a čo (a kto okrem Göringa) ich za múrmi zámku čaká.

Kúpiť za 11,66 €

Podobný obsah

Ako milovať svoju dcéru

Recenzie

Ako milovať svoju dcéru

Od narodenia som dcérou svojej matky a časom som sa stala matkou dcéry. Viem, aké je to byť tou, ktorú mama neustále sleduje, a zároveň tou, ktorá nepretržite striehne na kroky svojho dieťaťa. Poznám túžbu byť vlastnená a vlastniť, byť napadnutá pocitom akejsi dlžoby a znepokojivého stavu, že ten pohľad už viac neznesiem. A pritom sa často dívam rovnako. Očakávam, predpokladám a chránim. Nevedome, ale predsa tlačím svoju dcéru do kútov, kde si myslím, že je to pre ňu dobré. Kolíšem si dcéru spôsobom, ktorý považujem za najvhodnejší. Do istej miery je to vítané, priam potrebné. Dokedy to však je?

Na smrť nemusíme byť sami

Recenzie

Na smrť nemusíme byť sami

Patrí medzi čestné povinnosti povzdychnúť si, ako sa všetci vospolok (a zahltení trápnosťami) vyhýbame téme odchádzania zo života. No nakoniec je minimum tých, ktorí sa do tohto terénu s odvahou, empatiou i pokorou vyberú.

Ženy u oltáře?

Recenzie

Ženy u oltáře?

Situácia a postavenie žien v kresťanstve a v katolíckej cirkvi sa do spoločenských dialógov dostáva pravidelne už do čias raného kresťanstva. Cirkevní otcovia i teológovia sa zaoberajú rolou ženy najmä v cirkvi intenzívne už od prelomu 4. a 5. storočia. Otázky sa týkajú najmä svätenia žien a ich možnosti slúžiť pri oltári a viesť službu eucharistie.