Odpoveď je jednoduchá. Po prvé, Rodari nie je a nikdy nebol v týchto anglosaských končinách kóšer, a po druhé, vlna úsilia zakazovať alebo aspoň obmedzovať vydávanie a distribúciu istých kníh v USA podľa Asociácie amerických knižníc nebezpečne stúpa. „Počet kníh a autorov, ktoré nesmú do škôl, knižníc a na knižné pulty, hrozivo narastá. No nie sú to len počty kníh, ale aj rafinované spôsoby a sofistikované kampane, ktoré sa na tieto účely vymýšľajú…“ vyhlásila nedávno šéfka Úradu ochrany intelektuálnych slobôd Deborah Caldwellová-Stonová.

V Taliansku každý vie, kto je Gianni Rodari, v Spojených štátoch temer nikto. Počas jeho života nevyšla v najväčšej demokracii sveta ani jedna z jeho tridsiatich kníh. Literárna kritika to odôvodňuje Rodariho ťažko preložiteľnými textami so slovnými hrami, s novotvarmi, antitézami a alegóriami. Problém je však niekde inde. Je ním autorov svetonázor.

Kto je teda tento známy-neznámy Gianni Rodari?

Narodil sa v roku 1920 v malom severotalianskom mestečku Omegna, ktoré leží na brehoch jazera Orta. Otec, pekár, ktorého Gianni miloval, mu zomrel, keď mal deväť rokov. Po štúdiách, počas ktorých si zarábal ako huslista, pôsobil ako učiteľ v biednych oblastiach Talianska, kde väčšina obyvateľstva nevedela písať a čítať, a zároveň po večeroch písal pre progresívne denníky. V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa presťahoval do Ríma, kde sa naplno venoval žurnalistike a literárnej tvorbe pre deti.

Odkedy začal učiť, neprestal sa zaoberať myšlienkou, ako oživiť a spopularizovať vzdelávanie detí od najútlejšieho veku. Písal, prednášal a neúnavne poskytoval rozhovory na túto tému. Jeho vlastnú tvorbu pre malého čitateľa ovplyvnila láska k deťom, túžba po sociálnej rovnosti a surrealizmus, najmä koncept spájania protikladov. U Rodariho to bolo nerozlučné prepojenie dvoch svetov – sveta snov a reality, zdôrazňoval dôležitosť poetického jazyka, metafory, hru so slovami a vytváranie vlastných slovných fantazijných hier. Bájky a detské hry boli často jeho vyučovacími pomôckami. A to všetko v časoch, keď sa v školách uprednostňovala encyklopedická vedomosť a bifľovanie sa naspamäť. „Deti musia robiť chyby, sú dôležité ako chlieb a často krásne. Pozrite sa na Šikmú vežu v Pise…“

V roku 1974 sa zrodila Rodariho Gramatika fantázie, ktorá čiastočne radí, ako kultivovať detskú fantáziu, a zároveň je manifestáciou Rodariho literárneho hravého génia. Nie je to príručka ani receptár, sú to len invencie a inšpirácie, ako zábavne a hravo vyučovať. Rodari bol humanistom s kritickým a výzvou naplneným pohľadom na realitu, jeho témou bola vojna a mier, emigrácia, bieda, nespravodlivosť a klamstvo, ktoré sa vydáva za oficiálnu pravdu. Za poéziu, krátke poviedky, dlhé fantazijné príbehy a romány mu udelili v roku 1970 Cenu Hansa Christiana Andersena – poctu za detskú literatúru, ktorá sa rovná Nobelovej cene.

Zatiaľ čo Jonathan Swift pomenoval krajinu svojej fantázie Lilliput a Lewis Carroll krajina zázrakov, Rodari umiestnil svoj svet fantázie do reálneho sveta. Jeho rozprávky sú zlúčeninou Roalda Dahla bez jeho cynizmu, irónie, krutosti a túžby po pomste a Georgea Orwella so zmyslom pre humor a pochabosť, ktorý sa premenil na Alicu v krajine zázrakov a svoju zvieraciu ríšu zmenil na ovocno-zeleninársku farmu. Rodari bol fantastom a rojkom, ktorý jemne využíval rozprávku, aby hovoril o ideálnej spoločnosti, ktorá nikdy neexistovala, ale stálo a stojí za to sa o jej vytvorenie aspoň pokúsiť. Jeho najpopulárnejším románom, kde sa mu podarilo nenásilne vpašovať do textu kritiku fašistickej spoločnosti, sú Cibuľkove dobrodružstvá (Il romanzo di Cipollino, 1951). Cibuľko žije v ríši krutovlády nadradeného ovocia a zotročovanej zeleniny. Hlavným diktátorom je knieža Citrón s armádou malých citrónikov a väznicami, kde zomierajú odporcovia režimu. Citrón svojich poddaných zdiera a zdaňuje ich za dážď, slnko a kyslík. Pomocou krtka, hoci stále ufrflaného, pretože je alergický na svetlo, sa väzňom podarí utiecť a zorganizovať štátny prevrat a na zámku vztýčia vlajku slobodného štátu. Nenávidený diktátor musí z krajiny ujsť.

Román Jazmínko v krajine luhárov (Gelsomino nel paese dei bugiardi, 1958) vyšiel prvý raz v slovenskom preklade už v roku 1964 a v reedícii, prekvapujúco, v časoch neslávnej normalizácie, v roku 1972.

V 21. storočí sa veci našťastie dali do pohybu aj tu v USA. K stému výročiu Rodariho narodenia (2020) vydalo brooklynské vydavateľstvo Enchanted Lion Books výborný anglický preklad Rodariho Rozprávok po telefóne (Telephone Tales), ktoré vyšli po prvý raz v roku 1962 ako Favole al telefono. 67 zábavných, krátkych surrealistických útvarov, rozprávok na dobrú noc, ktoré pán Bianchi, účtovník a obchodný cestujúci, rozpráva svojej malej dcérke telefonicky, keďže je služobne na cestách šesť dní v týždni. Volá jej z telefónnej búdky presne o deviatej večer, aby jej rozpovedal jeden zo svojich príbehov. Rozprávky sú krátke, presne také dlhé, ako mu dovolí minca vhodená to telefónného automatu. Úderom deviatej večer všetky telefonistky v Taliansku prestanú pracovať, aby sa aj ony započúvali do rozprávania pána Bianchiho. Rodari tu postavil svet hore nohami, svetlá na križovatke sú modré, strúhadlá na ceruzky tupé, na vešiaky sa nedajú vešať šaty a z kanónov sa nedá strieľať. Na tejto planéte sa ponúka vzdelávanie vo fľaškách ako malinovka. Červená je história, zemepis je mentolová malinovka zelenkastej farby a gramatika bezfarebná a bez chuti ako minerálka. Školy tu nie sú a deti sa učia doma. Rodariho rozprávanie je šibalské, absurdné, ale aj filozofické. Kniha vyšla v skvelej grafickej úprave, s vloženými malými stránkami pripomínajúcimi leporelo, so živými ilustráciami Valeria Vidaliho a vo výbornom anglickom tvorivom preklade Antonyho Shugaara, za čo mu v roku 2020 Ministerstvo zahraničných vecí Talianska udelilo Cenu za najlepší anglický preklad talianskej pôvodiny. Spojené štáty udelili vydavateľstvu Enchanted Lion Books v roku 2021 najvyššie americké ocenenie Asociácie amerických knižníc – Cenu Mildred A. Batchelderovej.

Gianni Rodari stále patrí k veľkým svetovým autorom pre deti, ale v Taliansku je dodnes tým najväčším.

My sa tu už naozaj tešíme na Rodariho Gramatiku fantázie, ktorá by mala konečne vyjsť na budúci rok, či sa to už niekomu páči, alebo nie.

Spoza veľkej mláky pozdravuje Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)