Cieľom knihy je okrem iného aj popísať dôvody obľúbenosti umenia v posledných rokoch, pretože ich vysvetlenie pomáha porozumieť bujnejúcemu obchodovaniu s umením. Sarah Thorntonová využíva na objasnenie socioekonomické ukazovatele, vývoj vzdelanosti a tiež výrazné smerovanie k vizuálnej kultúre oproti textom. Svoju knihu napísala ako záznam jedného dňa v konkrétnom priestore, v snahe získať pohľad na umenie z vnútra, ako členka komunity; využila pritom zúčastnené pozorovanie. Zasvätene, ale príležitostne aj ironicky, nás sprevádza po prestížnom časopise (Artforum), navštívime ateliéry, výstavy a aukcie a na chvíľu prenikneme do sveta značne odlišného od každodenného života. Čaká nás kozmopolitná cesta naprieč niekoľkými kontinentmi. Hoci si viaceré mestá sveta udržiavajú prestíž a môžeme ich nazvať dominantnými centrami, svet umenia sa dá predstaviť ako sieť s uzlami, ku ktorým viac alebo menej smerujú jednotlivé vlákna.

„Svět současného umění je volnou sítí překrývajících se subkultur, které drží pohromadě víra v umění.“

Podľa autorky existuje šesť rolí ľudí vo svete umenia: umelec, dealer, kurátor, kritik, zberateľ alebo špecialista aukčnej siene. Svet umenia je však podstatne rozsiahlejší priestor ako len trh s umením, na to hneď v úvode upozorňuje samotná autorka. Umenie je samostatný symbolický svet disponujúci nielen ekonomickým potenciálom, ale tiež diskusiami o kultúrnej hodnote umenia a je to aj sociálny priestor s nerovnosťami rôzneho druhu (kapitoly Cena a Časopis). Umelci (a nezabúdajme, že aj viacerí kritici umenia) sa snažia v labyrinte sveta zapísať do histórie, preto téma umenia nevyhnutne súvisí aj s historickou pamäťou (kapitola Bienále). Trh s umením je tiež „trh s vierou“. Kupujúci aj predávajúci musia byť presvedčení o hodnote diela, o význame umelca a tiež o solventnosti ostatných účastníkoch trhu.

"Pesimistické předpovědi týkající sa globální homogenizace prostě neplatí. Existuje hodně sdílených informací, ale způsob, jakým s nimi lidé nakládají, se radikálně liší."

Viaceré kapitoly využívajú rozporuplnosť procesov umenia a tvoria protiklady: Aukcia (bohatstvo a sláva aukčného domu Christie’s) oproti skromnosti a disciplíne Seminára, Ateliér (tvorba diel) a Veletrh (ich spotreba) zase obracajú zrak smerom k opačným pólom trhu. Jeden deň Thorntonová strávila v dielňach Takašiho Murakamiho (rozľahlejších ako bola Factory Andyho Warhola). Množstvo umelcov má výrazný odstup od trhových mechanizmov súvisiacich s ich dielami, ale práve Murakami využíva dopyt po svojich diela tak, že zamestnáva desiatky ľudí a dokonca podporuje svojich asistentov v ich vlastnej tvorbe. Samozrejme ak na to vyjde čas, pretože pracovať pre prestížneho autora znamená obetovať tomu značnú časť dní.

Mozaika príbehov tvoriaca knihu Sedm dní ve světě umění predkladá zvláštny svet, do ktorého nie je jednoduché získať prístup. Spolu s ostatnými dielami vydaných v edícii Knihy o umění ukazuje Kniha zlín komplexný a komplikovaný vesmír umenia a ľudí okolo neho, vždy však ide o prekvapujúce čítanie s presahmi do rôznych vrstiev spoločenského života.

Sarah Thorntonová: Sedm dní ve světě umění
Preklad: Eva Lee
Kniha Zlín 2016
245 strán

Zobraziť diskusiu (0)