Pokiaľ vás zaujíma literatúra, ktorá vychádza v angličtine, a chcete sa o nej dozvedieť čo najviac (dokonca možno oveľa viac, než si predstavujete), potom ideálnym miestom sú už poldruha roka webovské stránky Literary Hub (LitHub, Literárny hub alebo uzol, www.lithub.com).

V dnešnej dobe je na webe dostupné väčšie množstvo najrozličnejšieho literárneho obsahu ako kedykoľvek v minulosti, ale je rozptýlený na mnohých miestach a je ľahké zaujímavé príspevky prehliadnuť. Literárny hub je uzlom, do ktorého sa zbiehajú inteligentné, zanietené texty o knihách najrozličnejšieho zamerania. Okrem vlastných článkov a exkluzívnych ukážok Literárny hub prináša každý deň aj redakčný text od jedného z jeho impresívneho množstva partnerov naprieč literárnym spektrom: veľkých a malých vydavateľov, novín, časopisov, kníhkupectiev a neziskových organizácií.

Redakčný kolektív LitHubu (tvorí ho zhruba tridsiatka redaktorov, prispievateľov a technického personálu) tiež denne rozosiela záujemcom emailový bulletin s približne tuctom odkazov na zaujímavé články o autoroch a knihách a eseje o rôznych fenoménoch (nielen) literárneho života, ktoré sa v ten-ktorý deň objavili na stránkach LitHubu alebo na weboch partnerov. Do septembrových jednohubiek som vybral niekoľko zaujímavých textov, na ktoré ma počas mesiaca zväčša upozornili práve informačné emaily LitHubu.

Hamlet alebo Mahábhárata v orechovej škrupinke?

Prvý septembrový deň vstúpil na knižný trh nový román Iana McEwana. V istom zmysle sa v ňom vracia k prístupom niektorých svojich starších diel. V raných poviedkach z prvej polovice 70. rokov mal totiž tých najnepravdepodobnejších rozprávačov, ktorí akoby stáli mimo sveta a dívali sa doňho zvonka. V jeho novej, sedemnástej knihe Nutshell (Orechová škrupinka, vyd. Jonathan Cape) je takým rozprávačom ešte nenarodené dieťa.

Román je napísaný s humorom a nadhľadom, pohráva sa s odkazmi na klasické diela svetovej literatúry, čo sugeruje dej i mená niektorých postáv (Trudy-Gertrúda, Claude-Claudius). Podľa New York Times je hrdina príbehu akýmsi Hamletom in utero – otázka „byť, či nebyť?“ v jeho podaní znie „narodiť sa, či sa nenarodiť?“ (to druhé by sa plodu bolo ľahko mohlo prihodiť). V maternici je svedkom pomeru medzi svojou matkou Trudy a strýkom Claudom a cudzoložný pár plánuje vraždu otca budúceho bábätka. Dokáže jej rozprávač zabrániť alebo neskôr vyhútať nejakú pomstu? Čo sa s ním stane, ak sa otec násilne poberie do neba, matku odhalia a pošlú do väzenia? A čo tieto skľučujúce udalosti veštia o svete, do ktorého sa má čoskoro narodiť?

Recenzent New York Times Book Review nachádza paralelu dokonca v indickej Mahábhárate. V nej si Abhimanju, uväznený v maternici, vypočuje rozhovor svojho otca Ardžunu s matkou o stratégii, ako sa vymaniť zo smrtiacej špirály, ktorou vražedný roj nepriateľských vojakov obkľúči bojovníka. Pozostáva zo siedmich krokov, ktoré treba vykonať v presnom poradí. Abhimanju pozorne načúva, matka však zaspí a rozprávanie sa preruší. Posledný krok únikovej cesty sa tak už nedozvie. Článok dodáva: „Aj McEwanov úsporný, podmanivý nový román je o vražedných špirálach a stratených odkazoch medzi otcami a nenarodenými synmi, no v tomto prípade na miske váh leží osud otca.“

Foer je opäť tu, ale vzbudzuje rozpaky

Septembrovou novinkou je aj rozsiahly román Here I Am (Tu som, vyd. Hamish Hamilton) od Jonathana Safrana Foera, ktorý vychádza viac ako desať rokov po jeho predchádzajúcom veleúspešnom románe Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko. V deji knihy sa prelína príbeh rozpadávajúceho sa manželstva (manželka je architektkou, manžel scenáristom televíznej šou, najstaršie z troch detí sa blíži k obradu bar micva, žijú vo Washingtone, D.C.) a katastrofálneho zemetrasenia, ktoré zapríčiní skazu a chaos na Blízkom Východe. Kritici označujú dielo ako provokatívne, ale zďaleka nie dokonalé. Z recenzií na LitHube vyberám:

Dwight Garner v New York Times nazýva knihu „veľkolepou hostinou, ambicióznou misou plnou ideí a citov“. Recenzent tiež oceňuje živosť, až divadelnosť Foerových dialógov, intenzitu zážitkov, ktoré kniha poskytuje. Vzápätí chválu relativizuje, keď ju prirovnáva ku kóšer hroznovej šťave: „tá je tiež veľmi sladká, no občas je z nej neskôr človeku ťažko.“ Nedá sa od nej odtrhnúť, no niekedy je ňou čitateľ presýtený. Románu by prospelo výrazné zoštíhlenie, ako poznamenal kritik na webe National Public Radio.

Neľútostne román kritizuje Alexander Nazaryan v novinách Los Angeles Times. Podľa jeho názoru je to „neradostná próza o neradostných ľuďoch“, postavy románu sú „neznesiteľné“, Foer „píše nekoherentne ako pouličný kazateľ“ a zneužíva judaizmus ako „pancier, za ktorý sa ukryje, keď primárna úloha – písať literatúru, ktorá pravdivo zobrazuje život, – presiahne jeho pozorovacie schopnosti.“

Sú to silné a kontroverzné tvrdenia, najlepšie bude knihu si prečítať a vytvoriť si vlastný názor. Do slovenčiny sa údajne už prekladá v Slovarte.

Neviditeľní (nevítaní) ľudia

V tomto mesiaci sa objavil aj anglický preklad knižky Waking Lions (voľne: Levy sa prebúdzajú, vyd. Pushkin Press, prel. Sondra Silverston), druhého románu izraelskej autorky Ayelet Gundar-Goshen (o jej prvotine One Night, Markovitch som tu písal minulý mesiac). Ústrednou postavou je doktor Eitan Green, neurochirurg, ktorého len nedávno preložili z prominentnej nemocnice v hlavnom meste do púštnym prachom pokrytej Beer Ševy. Miluje svoju manželku, policajnú vyšetrovateľku, a dvoch synov. Frustráciu z práce na novom pôsobisku ventiluje nočnými jazdami terénnym autom po Negevskej púšti. Pri jednom takom nočnom výlete však zrazí muža, imigranta z Eritrey, a ujde, keď zistí, že obeti niet pomoci. Na druhý deň pri jeho dverách zazvoní krásna žena mŕtveho Eritrejčana, v ruke má Eitanovu peňaženku, ktorú na mieste nehody stratil. Nežiada od neho peniaze, ale niečo úplne iné. Jeho život a životy ostatných hlavných postáv naberú iný smer...

O novom románe sa autorka rozprávala s redaktorkou Guardianu. Ako prišla na námet románu? „Keď som sa s ruksakom túlala po Indii, stretla som mladého Izraelčana, ktorý zrazil miestneho Inda a nezastavil. Keď mi to prezradil, pomyslela som si, že nie je predsa možné, aby nezastavil, ak by zrazil mňa – Izraelčanku, ženu rovnakého veku ako on. Ale ak má obeť odlišný výzor, ak si je človek istý, že ho nikto nevidel... Chcela som sa čitateľov spýtať, či si myslia, že by sa nezachovali rovnako.“

O širších súvislostiach deja románu Gundar-Goshen hovorí: „Utečenci, ktorí v týchto dňoch kráčajú z Eritrey do Izraela, prichádzajú po presne rovnakej trase ako izraelský národ, keď opustil Sinaj a vydal sa do zasľúbenej krajiny. Teraz sme to však my, Izraelčania, čo držíme v rukách kľúč od brány. Toto ma mátalo, keď som zasadla k písaniu románu.“

Za zamyslenie – i v kontexte nášho vzťahu k imigrantom – stoja slová mladej autorky o postavení prisťahovalcov: „Utečenci akoby boli neviditeľní. Ľudia, čo nám balia tovar do vreciek v supermarkete, ľudia, čo po nás upratujú stôl v reštaurácii: žijú blízko nás, no nás ani nenapadne sa im prizrieť. (...) Myslím, že je ťažké nájsť empatiu k ľuďom, ktorí sa vám nepodobajú. Ale my, Izraelčania, sme predsa tiež národ utečencov. Vnímame ich ako ekonomickú hrozbu, ale nedokážeme v nich vidieť ľudí, ktorí utekajú, aby si zachránili život. (...) Izrael v súčasnosti priznáva štatút utečenca menej ako percentu ľudí, ktorí klopú na jeho dvere z Eritrey. Obyčajne pritom tvrdíme, že sa k nám nemôže presťahovať celá Afrika. Ale medzi jedným a sto percentami je veľa čísiel. Musí to byť viac ako jedno percento.“

Podľa románu Waking Lions plánuje televízna sieť NBC nakrútiť seriál.

Cestovanie v čase Etgara Kereta

Priamo zo stránok LitHubu si možno vypočuť rozhovor Paula Holdengräbera, ktorý pripravuje zaujímavé diskusie o literatúre pre Verejnú knižnicu v New Yorku a pre kanál Intelligent Channel na YouTube, s izraelským spisovateľom Etgarom Keretom. Má názov Etgar Keret on Time Travel, TV, and Writing About His Father (Etgar Keret o cestovaní v čase, televízii a písaní o vlastnom otcovi; druhá časť rozhovoru sa nachádza tu).

Rozhovor vznikol pri príležitosti brožovaného vydania Keretovej knihy The Seven Good Years v USA (vyd. Riverhead Books, 2015, brož. 2016; slov. Sedem dobrých rokov, Artforum, 2014; čes. Sedm dobrých let, G plus G, 2015). Zbierku inšpirovalo narodenie autorovho syna a smrť jeho otca.

Na otázku, prečo napísal spomienkovú knihu, Keret odpovedá: „Písať som ju začal, keď otcovi diagnostikovali smrteľnú nemoc. Najväčším otcovým snom počas druhej svetovej vojny bolo prežiť, založiť si rodinu a mať deti. Takže nám, mne a mojim súrodencom, sa vždy zdalo, že keď sa na nás díva, je veľmi šťastný. Aj keby sme sa rovno stali bankovými lupičmi alebo tulákmi. Uspel v živote, mal rodinu, stal sa otcom, dokázal to, po čom túžil. Napísať túto knihu bolo ako postaviť mu literárny pomník. Má svetu povedať: hľa, aký to bol úžasný človek, môj tatko.“

O svojich najbližších plánoch spisovateľ hovorí: „S manželkou pracujeme na televíznom seriáli pre francúzsky kanál ARTE. Je o realitnom maklérovi, ktorý dokáže cestovať v čase. A je to dráma. Z veľkej časti vychádza z môjho vlastného života. Keď som prišiel o otca, ostala po ňom matke nehnuteľnosť, dom. Dom sa rozpadal, bolo s ním veľa problémov, a ja som nemal žiadne danosti ich riešiť. Nemohol som sa im však vyhnúť a postretal som pri tom veľa ľudí, čo sa ma snažili oklamať alebo obalamutiť, no súčasne mnohí z nich poznali môjho otca z inej stránky ako ja. Toto zvláštne puto medzi nemilosrdným realitným biznisom a clivými spomienkami na minulosť ma priviedlo k námetu na príbeh o realitnom maklérovi, ktorý vie cestovať v čase. To cestovanie mu zároveň umožňuje vyrovnať sa s nevyriešenými problémami z minulosti.“

Artforum vydalo aj Keretovu zbierku poviedok Zrazu klope ktosi na dvere (2012) a na budúci rok pripravuje súbor poviedok, ktoré exkluzívne pre vydavateľstvo vybral sám autor. Novú Keretovu poviedku To the Moon and Back (Na Mesiac a späť) uverejnilo posledné septembrové číslo časopisu New Yorker.

Čínsky Shakespeare ako opera

Nápad pretvoriť viac ako dvetisícstranový kľúčový román čínskej literatúry Sen o Červenom pavilóne (známy tiež ako Príbeh kameňa) na operné predstavenie západného štýlu sa javí ako čisté šialenstvo. Je možné zhustiť tak detailný, bohatý a rafinovaný román do dvoch-troch hodín operných árií? Dá sa nájsť rovnováha medzi nebezpečenstvom, že opera sklame čínskeho diváka, a rizikom, že nezaujme západné obecenstvo?

Autora románu Cchao Süe-čchina (1715/1724–1763/1764) niekedy prirovnávajú k Shakespearovi, jeho dielo k Proustovmu Hľadaniu strateného času. Príbeh románu sleduje vzostup a pád rozvetvenej rodiny Ťia. Čítať ho je výzvou, nie je ľahké sa v ňom orientovať, kto je kto: má vyše šesťsto protagonistov a viac ako tridsiatku z nich je možné považovať za hlavné postavy; mnohé majú podobné mená. Román je zároveň svojskou encyklopédiou čínskej kultúry: poézie, maliarstva, hudby, medicíny, obradov, kuchyne, obliekania, budhizmu a taoizmu; poskytuje fascinujúci vhľad do života Číny v období dynastií Ming a Čching. V západnom svete je dielo pomerne málo známe, v češtine vyšlo v troch zväzkoch vo vydavateľstve Odeon pod názvom Sen v červeném domě v rokoch 1986–88 (prel. Oldřich Král), o preklad do slovenčiny sa zaslúžila sinologička Marína Čarnogurská a v štyroch zväzkoch ho vydalo vydavateľstvo Petrus v rokoch 1996 až 2003.

Na náročnú premenu románu na hudobné dielo našla odvahu opera v San Franciscu (podrobne o tom informuje tento mesiac článok v Guardiane). Všetci tvorcovia opery sú čínskeho pôvodu, spievaná je však v angličtine. Libreto napísali Bright Sheng a David Henry Hwang (ten už má na konte jedno divadelné ocenenie Tony Award) a sústredili sa na ľúbostný trojuholník Pao-jü, mládenca z rodiny Ťia, a dvoch krásnych žien, Taj-jü a Pao-čchaj. Hudbu so západnými i čínskymi motívmi zložil Bright Sheng. V septembri opera v San Franciscu dielo uviedla šesťkrát, na predstavenia bola väčšina vstupeniek dlho vopred vypredaná. Ukážky a rozhovory s tvorcami si možno pozrieť a vypočuť na tejto stránke.

Vysvedčenia niekoľkých noviniek

Súčasťou stránok Literárnej križovatky je aj sekcia Book Marks. Redakcia sleduje priebežne recenzie kníh na dôležitých amerických literárnych weboch, v novinách a časopisoch. Na základe každej recenzie pridelí knihe hodnotenie; ak je dielo recenzované aspoň trikrát, určí priemer hodnotení a zverejní ho v tejto sekcii.

Z čerstvých noviniek, ktoré vyšli v septembri, dostal nový román Iana McEwana Nutshell známku A–, Here I Am od Jonathana Safrana Foera iba B– a septembrová kniha mesiaca podľa Amazonu, román mladej Kalifornčanky Affinity Konar Mischling (vyd. Lee Boudreaux Books), hodnotenie A– (viac o tomto diele snáď v októbri, keď výjde jeho elektronická verzia).

Spomedzi finalistov Man Bookerovej ceny za rok 2016 LitHub hodnotí najvyššie román Do Not Say We Have Nothing od Madeleine Thein známkou A, dvom ďalším nominovaným z doterajších recenzií vychádza hodnotenie A–: románom Eileen od Ottessy Moshfegh a Hot Milk od Deborah Levy.

Zrejme nie je ľahké získať od kritikov najvyššiu známku A+; z beletrie, ktorá vyšla v tomto roku, som našiel iba dva také tituly: Grief is the Thing with Feathers (vyd. Graywolf Press) od Maxa Portera a War & Turpentine (vyd. Pantheon) od Stefana Hertmansa.

Štefan Olejník

(Spracované na základe materiálov na webe LitHub a webov viacerých zahraničných periodík.)

Zobraziť diskusiu (0)