Všetkých šesť nominovaných titulov, ktoré sa ocitli v užšom výbere, presvedčilo predovšetkým výnimočnou estetickou jedinečnosťou, jazykovou brilantnosťou a formálnymi inováciami, prostredníctvom ktorých opisujú spoločenskú realitu aj fantastický svet. Zároveň vybrané tituly dokazujú ohromnú tematickú a štýlovú rozmanitosť súčasného nemeckého knižného trhu.

Fatma Bahar Aydemir (1986) je nemecká novinárka a spisovateľka, ktorej starí rodičia prišli do Nemecka ako gastarbeiteri. Ako novinárka sa zaoberá popkultúrou, literatúrou a témami súvisiacimi s Tureckom. Debutovala románom Ellbogen (Lakeť, Hanser, 2017). V nominovanom románe Dschinns (Džinovia, Hanser, 2022) Aydemir rozpráva o prvej generácii gastarbeiterov v západnom Nemecku. Hlavná postava – Hüseyin Yilmaz – po tridsiatich rokoch ustavičnej driny umiera vo chvíli, keď si s nástupom do dôchodku plní celoživotný sen o vlastnom byte v Istanbule. Jeho smrť spája v tomto byte čiastočne rozdelenú rodinu a my sa dozvedáme o ich obavách, nádeji, zúfalstvách a tajomstvách, ktoré sú si však všetky blízke v jednej veci – v pocite bezdomovectva. Román veľmi citlivo a presne rozpráva o otázkach identity, pohlavia a pôvodu, diskriminácie a rasizmu a súčasne aj o časti nedávnej nemeckej histórie, ktorá sa zatiaľ v literatúre takmer nevyskytovala.

Nominované dielo nemeckého spisovateľa Eckharta Nickela (1966) s názvom Spitzweg (Piper, 2022) už stihlo zožať viacero úspechov. Román Spitzweg sa začína ako príbeh študenta a postupne prechádza do filozofickej majstrovskej úvahy o vzťahu medzi umením a životom. Napriek zložitej téme je román výborne čitateľný, miestami dokonca vtipný, plný odkazov na Baudelaira, Wittgensteina, či dokonca Wesa Andersona. My čitatelia sledujeme rozprávača v prvej osobe a jeho priateľa Carla, ktorý stelesňuje typického dandyho a dokonca nechá zmiznúť spolužiaka. Nickel sa s motívom strácania, vynárania a miznutia hrá a v románe sú prítomné takmer všade.

Kristine Bilkau (1974) si získala už svojím debutom Die Glücklichen (Šťastní, Luchterhand, 2018) množstvo priaznivcov, ako aj literárnych cien a román bol preložený do viacerých jazykov. Román Nebenan (Vedľa, Luchterhand, 2022) rozpráva o malom mestečku, z ktorého uprostred každodenného života bez stôp zmizne rodina s tromi deťmi. Ich opustený dom sa stáva mentálnym centrom susedov. Všetci okolo seba krúžia ako cudzí ľudia, zdanlivo bez povšimnutia svojich najbližších, túžia po spojení, no i tak sú radšej sami. Ich cesty sa pretínajú, príbehy prepájajú, pretože všetci hľadajú to, po čom všetci túžia: bezpečie, spolupatričnosť a dôvernosť.

Nemecká spisovateľka Daniela Dröscher (1977) sa o cenu bude uchádzať s románom Lügen über meine Mutter (Klamstvá o mojej matke, KiWi, 2022), v ktorom rozpráva o detstve v 80. rokoch. Tomuto detstvu však dominuje jedna jediná téma – telesná hmotnosť matky. Je táto krásna, svojhlavá a nepredvídateľná žena príliš tučná? Potrebuje nutne schudnúť? Áno, musí – rozhodne o tom jej manžel. Je totiž posadnutý predstavou, že nadváha jeho ženy môže za všetko, čo je mu odopreté – povýšenie v práci, spoločenský postup, uznanie v dedinskej komunite. Matka je tomuto tlaku vystavovaná denne, no za sebaurčenie svojho života neprestáva bojovať. Daniela Dröscher necháva svoje detské alter ego znovu prežívať roky, keď sa odohrala táto rodinná komorná dráma. Z dnešného pohľadu ju však zaujíma aj to, čo bolo zatajené, o čom sa klamalo a čo skutočne sa vtedy vlastne stalo.

Jan Faktor (1951) je česko-nemecký spisovateľ, ktorý žije v Berlíne a píše po nemecky. Jeho román Georgs Sorgen um die Vergangenheit (vyšiel česky ako Jiříkovy starosti o minulost) bol v roku 2010 nominovaný na Cenu Lipského knižného trhu a aj Nemeckú knižnú cenu. Prvé autorove texty vznikali ešte v češtine, väčšina z nich však publikovaná nebola. Nominovaný šelmovský román Trottel (Chumaj, KiWi, 2022) rozpráva o živote samozvaného blázna, ktorý rozpráva on sám. Študuje v Prahe informatiku, no dlho mu to nevydrží, sťahuje sa do Berlína, vnára sa do undergroundovej scény v Prenzlauer Bergu, zakladá si rodinu, zažíva NDR a aj roky po zjednotení Nemecka. Vo všetkých jeho spomienkach sa však tiahne jedna temná stopa – syn, ktorý sa v tridsiatich rokoch rozhodol spáchať samovraždu a jeho smrť všetko zničí.

Kim de l´Horizon sa narodil v roku 2666 na planéte Gethen. Aspoň tak to udáva vo svojom životopise. Rozprávač v nominovanom románe Kima de l´Horizona Blutbuch (Krvavá kniha, Du Mont, 2022) sa neidentifikuje ani ako muž, ani ako žena. Vyrástol/vyrástla na predmestí, teraz žije v Zürichu, uniká z tiesnivých štruktúr svojho pôvodu a vo svojom nebinárnom tele a vlastnej sexualite sa cíti dobre. Potom však stará matka ochorie, stráca postupne pamäť a on/ona sa začína vyrovnávať s minulosťou, čo súčasne znamená oslobodzovanie sa od vecí, ktoré sa odovzdávajú ďalej bez vyzvania – gender, trauma, trieda. De l´Horizonova kniha je v dejinách literatúra výnimočná, nielen čo sa týka jazyka a formy.

Zobraziť diskusiu (0)