Česká performerka, tanečníčka a (dovolím si napísať) spisovateľka Miřenka Čechová striedavo žije v Prahe a New Yorku a práve skúsenosť imigrantky vo Veľkom jablku sa rozhodla reflektovať vo svojej knihe Miss AmeriKa. Nejde o typickú prózu, knihu je žánrovo veľmi ťažké zaradiť, vydavateľstvo wo-men ju definuje ako fiktívny literárno-fotograficko-komiksový dokument, čo je vcelku výstižný opis. Ja by som povedala, že ide o akési glosy, ktoré sú doplnené sugestívnymi fotografiami. Spolu to veľmi dobre funguje a na recipienta to má priam až uhrančivý účinok.

„V New Yorku je každý artist. Stačí jít na pár lekcí tvůrčího psaní a mít svůj blog a jsi writer, zaplatit si dvoutýdenní kurs na New York Film Academy a jsi filmmaker, chodit na dopolední hodiny jazz dance na Steps on Broadway a jsi dancer, anebo brát online hodiny na Take a Lesson, vystoupit na jednom z open mics a jsi songwriter.“ (s 162)

Autorka svoje zážitky imigrantky v cudzom svete vyrozprávala prostredníctvom svojho alter ega – umelkyne Mckenzie Tomski, ktorá prišla do New Yorku preraziť, avšak veľmi rýchlo naráža na (krutú) realitu. Mesto ju okamžite očarí, no život v ňom má aj veľa negatívnych stránok. Je extrémne drahý, všetci neustále pózujú, „makajú“ na sebe, snažia sa presadiť, pracujú nonstop, jednoducho žijú naplno… (Ibaže by vlastne nežili?!) Čechová veľmi trefne opisuje život v Štátoch, správanie tamojších ľudí, ich mentalitu, zvyky, humor, jednoducho všetko, z čoho si mnohí Európania robia žarty, prípadne je to pre nich absolútne nepochopiteľné.

„To, čím vás Amerika zasáhne okamžitě, na prví dobrou, jako by vám jednu vrazila plyšovou pěstí do obličeje, je to nadšení. V Česku se na otázku ‚Jak se máš?‘ odpovídá ‚Mám se na hovno, ale snáším to dobře‘. (…) I když se má člověk báječně, veřejně se to neříká. Prostě everything sucks! V Americe je to naopak. Cokoli se vám stane, lze nahlížet jako blessing a ‚good for you!‘.“ (s. 110)

Kniha textovo nie je veľmi rozsiahla, no reflektuje skutočne veľa tém: imigráciu, rasu, kultúru, umenie, feminizmus, politiku, spoločenské vrstvy a mnoho ďalšieho. Autorka dokáže niekoľkými vetami trafiť do čierneho či sarkasticky obsiahnuť aj vážne témy. Treba podotknúť, že mnohé z reflektovaného sa netýka len života v USA, viaceré veci (napr. problematiku sociálnych sietí) možno pozorovať prakticky kdekoľvek, ibaže v tej Amerike je to všetko akési vyhrotené…

Čechovej jazyk, jej štylizovanie skvele odráža americký spôsob vyjadrovania. Pochopiteľne, české texty sú plné anglicizmov, ktoré výborne dotvárajú obraz opisovaného (konečne nejaké opodstatnené využívanie anglicizmov), slovných hračiek a hlavne irónie. Texty neraz pôsobia akosi smutnosmiešne. Aj sa bavíte, aj vám je do plaču.

„(…) Buď jste pozorováni, nebo pozorujete. Čím nenápadnější jste, tím víc uvidíte, čím víc jste středem pozornosti, tím méně se před vámi zjeví. Dva mileniálové si na baru dají eko kolu z bioplastu a jsou pryč. Asi pokračují do dalšího baru, dalšího cool podniku, kde budou vystavovat svou sexiness a coolness, protože to jediné potvrzuje tvou existenci, když se zrcadlíš v pohledu druhého.“ (s. 88)

Kniha je dvojjazyčná, česko-anglická, pričom jednotlivé texty sa nezrkadlia, ale sú rozdielne usporiadané. Je len na vás, ako ju budete čítať. Text je doplnený úžasnými fotografiami Vojtěcha Brtnického a ilustráciami Chin Yew. Viaceré fotografie sú celostranové a niektoré strany sú dokonca rozkladacie. Netreba dodávať, že ide o veľmi kvalitnú, nádherne spracovanú publikáciu, na ktorú bolo použitých niekoľko rôznych papierov rozličnej gramáže. Jednoducho ide o krásnu a veľmi kreatívnu prácu, zberateľský kúsok, ktorý sa bude vynímať v každej knižnici, knižku, ktorú si s radosťou kedykoľvek prelistujete, budete skúmať jednotlivé fotografie, nasávať atmosféru New Yorku.

Miřenka Čechová napísala aj knihu Baletky (Paseka, 2020), v ktorej sa podelila o svoje skúsenosti z prostredia konzervatória. Zaujímavé je, že autorka ani jednu z kníh nenapísala v prvej osobe, Baletky sú rozprávané v du-forme a Miss AmeriKa v tretej osobe, a hoci majú obe knihy prívlastok fiktívne, nepochybne sa v nich zrkadlia autorkine skúsenosti. Tak či onak, Čechovej písanie je experimentálne, často nesúrodé, povedala by som akési naliehavé a so svojským humorom. Ostáva mi len dúfať, že týmito dvomi publikáciami sa jej písanie nekončí.

Zobraziť diskusiu (0)