V priemere približne osem- až desaťstranové poviedky z tejto pozoruhodnej zbierky sú v každom ohľade pestré a veľmi rôznorodé. Vystupuje tu veľké množstvo postáv z rozličných sociálnych vrstiev a spoločenských pomerov. V zhustenej, silne koncentrovanej podobe tu rezonujú prakticky všetky autorkine obľúbené témy a námety.

Pôvodné civilizácie verzus dôsledky kolonizácie a (násilný) vznik úplne nových spoločností. Sociálne rozdiely, politické prenasledovanie, bezprávie, nespravodlivosť, osobné tragédie, odcudzenie, strata najbližšieho či neodvratná blízkosť smrti. A, samozrejme, musí tu byť i láska. Jej hľadanie i nachádzanie neraz vo veľmi bizarných podobách. Miestami je to čítanie až neľudsky drsné, ukrutné, neľútostné. Často však aj silno dojímavé, takže príde i na úprimné čitateľské slzy.

Isabel Allende sa v tých viac než dvoch desiatkach miniatúrnych textov skutočne so všetkým dosýta vyhrala. S príbehmi samotnými či s navrstvenými náladami a funkčne vygradovanými emóciami. Realita prechádza v surreálno, ktoré oblúkom vplýva na reálny svet jednotlivých protagonistov. Rozhranie medzi týmito dvomi stavmi často býva pomerne značne rozmazané, takže ťažko oddeliť jedno od druhého. Celkovú čarovnú, až nepreniknuteľnú atmosféru skvelo dotvárajú krásne prírodné motívy. Úsmevné, decentne humorné scénky sú potom už len tou povestnou čerešničkou na fajnovo vymiesenej poviedkovej torte.

Zladiť to do harmonického celku vyrozprávaného na minimálnom počte strán, to chce naozaj riadny autorský fortieľ. Isabel Allende jeho nedostatkom rozhodne netrpí, čoho dôkazom je aj tento nanajvýš originálny poviedkový súbor.

Isabel Allende: Skazené dievča

Slovart, 2018

Preklad: Vladimír Oleríny

240 strán

Zobraziť diskusiu (0)