Tvorba ako mapa ľudskej duše
Čítať Murakamiho knihy znamená ponoriť sa do rozmanitosti osudov jeho postáv, ktoré prezentujú univerzálnosť ľudskej situácie: komplikované medziľudské vzťahy, sexualita, traumy siahajúce do detstva, osamelosť, smrť, porozumenie alebo, naopak, nepochopenie signálov v interakciách a na pozadí toho všetkého hľadanie zmyslu vlastného života. V slovenských prekladoch vyšli vo Vydavateľstve Slovart viaceré pozoruhodné Murakamiho diela. Hon na ovcu, Tancuj, tancuj, tancuj, Kronika vtáčika na kľúčik, Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania, O čom hovorím, keď hovorím o behaní, Počúvaj pieseň vetra, Pinball 1973 a Slon mizne. Tak ako sú rozmanité témy, tak aj žánrová variabilita ukazuje spisovateľské majstrovstvo. Murakami bohato využíva fantastické ozvláštnenie, no množstvo príbehov je výlučne realistických. Realizmus prevažuje aj v nedávno vydanej zbierke poviedok Slepá vŕba a spiaca žena, nájdeme tu však aj prvky absurdity, nezvyčajnosti hraničiacej s absurditou. Nechýbajú ani snové prvky také obľúbené u jeho čitateľov.

Útržky každodennosti
Jednotlivé poviedky zachytávajú krátky úsek zo života postáv, niekedy doslova len pár minút počas telefonátu, v iných zas vidíme celý život – akoby bol len sledom krátkych epizód. V niektorých poviedkach sú to stretnutia s nezvyčajným človekom na dovolenke, prechádzky pri mori alebo v meste, prípadne sú to rádovo dni, keď sa odohrá udalosť vyvolávajúca rôzne asociácie a spúšťajúca reakcie v duševnom rozpoložení hlavnej postavy. „Potom som sa na pár sekúnd ocitol na akomsi polotemnom, čudnom mieste. Tam, kde neexistuje viditeľné, ale existuje neviditeľné.“ (s. 21) Hoci v textoch dominuje realizmus, nedá sa vyhnúť dojmu, že sa za fragmentmi každodennosti ukrýva niečo hlbšie, zamlčané udalosti, potlačené spomienky, neistota, nepokoj a pochybnosti. Postavy často žijú dvojaký život: skrývajú pred okolím vlastnú minulosť, žijú v naoko usporiadanom manželstve a zároveň sa dopúšťajú nevery, citovo strádajú, preto hľadajú nejakú formu úniku.

Konanie za hranicou konvencií prináša určité riziká, predovšetkým odhalenie spojené s kolapsom vzťahov, dokonca aj následnú sociálnu stigmatizáciu, čo v pomerne prísne normatívnej japonskej spoločnosti určite nie je jednoduché zniesť, predovšetkým pre ženy. Inokedy spôsobujú zlomové okamihy postavám šok: „Akoby niekto na metafyzickom kopci zvieral metafyzický samopal a zasypával nás metafyzickými guľkami.“ (s. 48) Čítanie pritom plynie plynulo, od poviedky k poviedke, ani sa nechce veriť, že boli napísané v takom veľkom časovom rozpätí. Zároveň môže byť čitateľ prekvapený aj nezvyčajným nápadom, tajomnými náznakmi a niekedy až strašidelnou atmosférou. Murakami prináša svoju verziu bežných dní so znepokojujúcou atmosférou a napísaných vycibrenou formou. Kniha má navyše naozaj krásnu obálku.

Haruki Murakami: Slepá vŕba a spiaca žena
Preklad: Dana Hashimoto
Slovart, 2023

Zobraziť diskusiu (0)