Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Slzy akácií

Willem Frederik Hermans (1921 ‒ 1995) je považovaný za najdôležitejšieho holandského povojnového spisovateľa. S jeho pestrou tvorbou som sa, žiaľ, až dosiaľ trestuhodne míňal. Práve v týchto dňoch však prišlo k aspoň akej-takej náprave. V Slovarte totiž len veľmi nedávno vydali jednu z najzásadnejších autorových kníh. Pozoruhodný a zvláštny román s názvom Slzy akácií tak doplnil zbierku svetových literárnych klenotov edície MM, keď jeho výborný preklad zabezpečil Adam Bžoch.

Amsterdam, rok 1943. Holandsko čelí okupácii nacistických vojsk. Krajina je viac-menej v úplnej paralýze. Hermans apriórne nezobrazuje priame vojnové hrôzy. Frontové boje, bombardovanie, deportácie či nejaký pouličný teror sú teda vytlačené úplne mimo hlavného zorného poľa.

S plynúcim časom do textu dokonca začnú presakovať nálady, z ktorých je zrejmé, že už aj niektorí z okupantov prestávajú veriť v správnosť nacistickej ideológie. Začínajú tušiť, že vojnu s najväčšou pravdepodobnosťou prehrajú, čo im však vôbec nebráni byť naďalej „nadľuďmi“, koketujúcimi s myšlienkou ďalšej vojny.

Približne v takomto prostredí sa teda odohrávajú príbehy hŕstky napospol neveľmi sympatických Hermansových (anti)hrdinov, cez ktorých osudy autor sprostredkováva nálady v spoločnosti prikvačenej vojnovým stavom. V temnom, ponurom ovzduší sa obchádzajú ľudia, z ktorých očividne každý má čosi na rováši. Všetci akoby sa snažili skrývať pred inými a vlastne aj sami pred sebou.

Román nie je postavený na pútavom dramatickom príbehu. Je to viac o ťažkej, skľučujúcej atmosfére a pomalom sondovaní v nahustenou čerňou naplnených dušiach jednotlivých zúčastnených. Medzi nimi vyčnieva najmä rozpoltený študent Arthur, odhaľujúci boľavé (polo)pravdy o svojich najbližších, pričom aj on sám má čo tajiť. So zdeformovanými ľudskými vnútrami silne korešpondujú pôsobivé opisy zničeného sveta, nanovo sa vzmáhajúceho po katastrofe, ktorú si na seba privodil, a ktorý za cenu nesmiernych obetí napokon ubránil slobodu.

I toto možno vydolovať zo stránok húževnatého Hermansovho textu, ktorého plné spracovanie a docenenie potrebuje istý čas a trpezlivosť. Je to vcelku nevšedné (po)vojnové rozprávanie, pri ktorom som sa nevedel zbaviť neodbytného dojmu permanentne panujúcej tmy.

Svojrázne prepojenie vojnového žánru s psychologickým realizmom a prvkami blízkymi noir.

Willem Frederik Hermans: Slzy akácií

Slovart, 2021 (edícia MM)

Preklad: Adam Bžoch

400 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Slzy akácií

Slzy akácií

Hermans Willem Frederik

Dva roky pred koncom druhej svetovej vojny Holandsko obsadzujú nemecké vojská. Citlivý študent Arthur, znepokojený vojnovými udalosťami, sa snaží pochopiť, čo sa okolo neho deje - spolupracuje jeho najlepší priateľ Oskar s odbojovým hnutím, alebo kolaboruje s okupantmi?

Kúpiť za 15,26 €

Podobný obsah

Objatia

Recenzie

Objatia

Objatia prichádzajú vtedy, keď ich potrebujeme alebo nečakáme. V oboch prípadoch je to vyvolávanie súcitu a ľútosti. Spisovateľka Anne Michaels do svojej rovnomennej knihy v preklade Otta Havrilu dáva do kontaktu poetický jazyk s vojnou a s tým, čo môže nastať po nej, pokiaľ sa ju podarí prežiť. Vydavateľstvo Slovart vo svojej vlajkovej edícii MM ponúka viacero spôsobov, ako sa možno na tento stav pozrieť.

Zlá hodina

Recenzie

Zlá hodina

Ďalšia kniha do série textov Gabriela Garcíu Márqueza v podaní vydavateľstva Slovart prináša trochu netradičný pohľad do jeho tvorby. Napínavejší, realistickejší a s podozrivo nízko visiacou pointou. To sa u neho nenosilo. Márquezove knihy sú košaté ako strom a nezriedka sa vám stane, že iba stojíte pod konármi a na hlavu vám padajú zrelé jablká.

Morové noci

Recenzie

Morové noci

Orhan Pamuk poskytol svojim čitateľom, zdá sa, metaforickú reakciu na globálnu pandémiu koronavírusu Morové noci (orig. Veba Geceleri, 2021). Román je tým, čím bol Camusov Mor (1947), Čapkova Bílá nemoc (1948) – teda umeleckým a ľudským vyrovnaním sa so sociálnym a morálnym dopadom ničivej a smrteľnej katastrofy. Viem, že katastrofa znie fatalisticky, ale choroba zase príliš neutrálne. Vo všetkých prípadoch bol tou skutočnou tragédiou politický prístup k faktu, že je tu neviditeľný, no žiaľ aj efektívny nepriateľ. V Morových nociach (Slovart, 2024) sa s ním stretneme v úvode dvadsiateho storočia na fiktívnom ostrove Mingéria, ale pocit z tejto údajne stredomorskej destinácie je geograficky aj mentálne prenosný.