Amsterdam, rok 1943. Holandsko čelí okupácii nacistických vojsk. Krajina je viac-menej v úplnej paralýze. Hermans apriórne nezobrazuje priame vojnové hrôzy. Frontové boje, bombardovanie, deportácie či nejaký pouličný teror sú teda vytlačené úplne mimo hlavného zorného poľa.

S plynúcim časom do textu dokonca začnú presakovať nálady, z ktorých je zrejmé, že už aj niektorí z okupantov prestávajú veriť v správnosť nacistickej ideológie. Začínajú tušiť, že vojnu s najväčšou pravdepodobnosťou prehrajú, čo im však vôbec nebráni byť naďalej „nadľuďmi“, koketujúcimi s myšlienkou ďalšej vojny.

Približne v takomto prostredí sa teda odohrávajú príbehy hŕstky napospol neveľmi sympatických Hermansových (anti)hrdinov, cez ktorých osudy autor sprostredkováva nálady v spoločnosti prikvačenej vojnovým stavom. V temnom, ponurom ovzduší sa obchádzajú ľudia, z ktorých očividne každý má čosi na rováši. Všetci akoby sa snažili skrývať pred inými a vlastne aj sami pred sebou.

Román nie je postavený na pútavom dramatickom príbehu. Je to viac o ťažkej, skľučujúcej atmosfére a pomalom sondovaní v nahustenou čerňou naplnených dušiach jednotlivých zúčastnených. Medzi nimi vyčnieva najmä rozpoltený študent Arthur, odhaľujúci boľavé (polo)pravdy o svojich najbližších, pričom aj on sám má čo tajiť. So zdeformovanými ľudskými vnútrami silne korešpondujú pôsobivé opisy zničeného sveta, nanovo sa vzmáhajúceho po katastrofe, ktorú si na seba privodil, a ktorý za cenu nesmiernych obetí napokon ubránil slobodu.

I toto možno vydolovať zo stránok húževnatého Hermansovho textu, ktorého plné spracovanie a docenenie potrebuje istý čas a trpezlivosť. Je to vcelku nevšedné (po)vojnové rozprávanie, pri ktorom som sa nevedel zbaviť neodbytného dojmu permanentne panujúcej tmy.

Svojrázne prepojenie vojnového žánru s psychologickým realizmom a prvkami blízkymi noir.

Willem Frederik Hermans: Slzy akácií

Slovart, 2021 (edícia MM)

Preklad: Adam Bžoch

400 strán

Zobraziť diskusiu (0)