Presne to spĺňa i súčasný maďarský autor István Kerékgyártó, ktorý sa u nás predstavuje po prvý raz. V novej artforáckej edícii –klad mu v preklade Renaty Deákovej vyšiel krátky román s názvom Spiatočka.

V hlavnej úlohe vystupuje Zsolti Vidra. Skrachovaná existencia. Vagus bez domova, o ktorého by nikto ani nezakopol. Jedného dňa ho nájdu v parku. Mŕtveho. Príčina smrti: podchladenie. Prebehne viac-menej len čisto formálne vyšetrovanie, ktoré potvrdí jeho totožnosť a po pár dňoch je prípad uzatvorený.

Pre Kerékgyártá je však dostatočne zaujímavý na to, aby na ňom postavil pozoruhodný i keď celkom neradostný príbeh. V retrospektíve, „pospiatky“ prerozpráva celý protagonistov neľahký život od tragického skonu až po jeho zrod v prvej polovici päťdesiatych rokov. A je to ťažká cesta kľukato sa tiahnuca kdesi po úplnej spoločenskej periférii.

Kerékgyártó skutočne nepotrebuje veľa slov. Stačia mu kratšie kapitoly a jednoduchý jazyk. Priamočiary, zacielený rovno na podstatu. Úsečný, strohý, minimalistický. Drsný, hrubozrnný, priam až akosi divo živočíšny. Autentický, úprimný, brilantný postreh nepostrádajúci. Čo kapitola, to silný obrázok. Čo obrázok, to boľavá scéna zo života dolných desaťtisíc. Scénka ku scénke a na svete je neveselá mozaika napospol ťažkých ľudských osudov nejakým spôsobom prežívajúcich na tej odvrátenejšej strane reality. Súčasnej i minulej.

Autor prosto spustil akúsi pozorovaciu sondu do radov ľudí-miliónov. Tých najobyčajnejších, najprehliadanejších, najnahraditeľnejších, naj(pod)priemernejších, ktorých je všade dvanásť do tucta. Aj to sú ľudia. Aj oni existujú a István Kerékgyártó im v tejto tvrdej knižke spísal svojho druhu poklonu. Bizarnú, odpudivú, hnusnú, všeličím smrdiacu, čiernohumornú až vyložene oplzlú, ale predsa len poklonu. Lebo si ich všimol. Lebo to chápe. Lebo ho štve, že niekto sa má bez pričinenia ako prasa v žite a druhý sa i pretrhnúť môže a beztak skape na ulici. Lebo je to nespravodlivé. Lebo s tým sám aj tak veľa nenarobí, tak o tom aspoň napísal.

Nie je to pekné, ale zato veľavravné. A pomerne univerzálne minimálne v spojitosti s nami, lebo stalo sa i u nás nejednému, že tú zmenu režimov nerozchodil v zdraví. Spiatočka je okrem iného aj o tom. Kto má rád napríklad nášho Petra Pišťanka, možno aj Ballu či Ruda Slobodu, nech skúsi aj tu. István Kerékgyártó je ich skoncentrovaná, zhutnená obdoba, ktorá súčasnej drsnej maďarskej sociálnej moderne robí zaslúženú česť. Krátky, ale intenzívny kúsok a zároveň ďalší výrazný tip z vydavateľskej dielne Artfora.

István Kerékgyártó: Spiatočka

Vydal: Arforum 2019 (edícia –klad)

Preklad: Renata Deáková

132 strán

Zobraziť diskusiu (0)