Patria k nim aj Ali Smith, Ian McEwan a Julian Barnes. Okolo brexitu sa točí aj nový román Jonathana Coea, čerstvo ovenčený britskou literárnou cenou Costa.

Ali Smith: Jeseň

Za prvý (po-)brexitový román sa často označuje Jeseň (Autumn, vyd. Hamish Hamilton, 2016) škótskej spisovateľky, dramatičky a novinárky Ali Smith (*1962). Je úvodnou časťou zamýšľaného „kvarteta ročných období“ (Zima a Jar už v angličtine vyšli, Leto vyjde v júli 2020). Brexit síce nie je ústrednou témou kontemplatívneho Smithovej románu, príbehu priateľstva mladej ženy a starca nad hrobom. Autorka však doňho umne vplietla dve udalosti britskej histórie, ktoré sa obe zakladali na sérii lží a mali devastačný účinok na atmosféru v britskej spoločnosti: aféru ministra vojny Johna Profuma a modelky Christine Keeler z roku 1963 a nedávne ľudové hlasovanie o brexite.

V článku v novinách The Guardian Ali Smith píše: „Brecht sa v tridsiatych rokoch pýtal: ‚Bude možné aj v temných dobách spievať?‘ Áno spievať sa bude, ale o temnej dobe. V každom storočí, v každej krajine politici vedia, že je účelné klamať, ľudia, ktorí bažia po moci, siahajú po odvekej taktike ‚rozdeľuj a panuj‘ a ľudia pri moci sú v pokušení zneužívať nás všetkých, ako sa dá, aby zatriasli systémom a naplnili vrecká vlastné i svojich kamarátov. Čo je nové, prinajmenšom pre nás, je, že trhliny následkom brexitu nie sú iba lokálne, rodinné, národné, medzinárodné; láme sa aj náš čas na život pred hlasovaním, život po hlasovaní. Stále ešte nad týmto zlomom stojíme a snažíme sa zistiť, kam nás zavedie.“

Román Jeseň koncom minulého roka v slovenčine vydalo Artforum.

Ian McEwan: Šváb

Zžieravou satirou sa s brexitom vyrovnáva anglický spisovateľ Ian Mc Ewan (*1948) v novele Šváb (The Cockroach, vyd. Vintage, 2019). Inšpirovala ho známa Kafkova poviedka Premena. Ale zatiaľ čo Kafkov hrdina Gregor Samsa sa raz ráno prebudil a zistil, že sa premenil v ohyzdného chrobáka, u McEwana sa šváb menom Jim Sams „šikovný, no nie priliš učený, v to ráno zobudil z ťažkých snov a zistil, že sa zmenil v obrovskú bytosť. Hodnú chvíľu ešte ostal ležať na chrbte (čo nebola jeho obľúbená poloha) a zízal s desom na svoje nohy v diaľke, na nedostatok končatín.“ Jim Sams zisťuje, že sa premenil v človeka, dokonca rovno v premiéra, najmocnejšieho muža Británie. Jeho úlohou je všetkými silami usilovať o naplnenie vôle ľudu. Bezohľadne a bez ohľadov na opozíciu, na vzbúrencov vo vlastnej strane, dokonca ani na pravidlá parlamentnej demokracie.

Vysporiadať sa s brexitom a charakterom Borisa Johnsona satirickou formou sa mohlo McEwanovi javiť ako dobrý nápad, britská a americká tlač však novelu nijako nešetrili: väčšina kritík, ktoré zhromaždil portál Book Marks, je negatívna. Denník The Times napríklad napísal: „Niet pochýb o bystrosti McEwanovej mysle ani o zvládnutí technického jazyka (entomologického a ekonomického). Čo sa však skrýva pod bombastickým nápadom? Rozpačité pochybnosti; blahosklonné pobúrenie; bujará ľahostajnosť. (...) McEwan býval známy ako ‚náš národný spisovateľ‘ – a možno sa ním aj stále cíti. Zdá sa však, že už nemá záujem zachytiť pradivo ľudskej skúsenosti. Šváb je nielen dielom inertným, bezkrvným a samoľúbym, ale národnú drámu doslova dehumanizuje.“

McEwanova novela je venovaná známemu historikovi Timothymu Gartonovi Ashovi, odporcovi brexitu a obhajcovi projektu Európskej únie, ktorý bol v minulom roku hosťom Stredoeurópskeho fóra v Bratislave.

Julian Barnes: Muž v červenom plášti

Postoj k téme brexitu vyjadril svojsky anglický spisovateľ Julian Barnes (*1946) v diele Muž v červenom plášti (The Man in the Red Coat, vyd. Jonathan Cape, 2019). Barnesa pred niekoľkými rokmi upútal obraz Dr Pozzi at Home amerického maliara Johna Sargenta a začal sa do hĺbky zaujímať o postavu portrétovaného: Samuel Jean Pozzi bol chýrny parížsky lekár, ktorého rodina pochádzala z Talianska, významný chirurg, priekopník gynekológie a listerizmu, mimoriadne rozhľadený. Výchovou protestant, no presvedčením ateista, darwinista a racionalista. Vďaka schopnostiam sa vypracoval na kapacitu, súčasne bol lekárom „vyššej spoločnosti“, okrem toho aj mimoriadne úspešným sukničkárom, jeho milenkou (a pacientkou) bola o.i. slávna Sarah Bernhardt (tej sa Barnes venoval už v časti románu Roviny života).

Ďalšími dôležitými postavami knihy sú Pozziovi priatelia gróf Robert de Montesquiou (predobraz baróna de Charlus z Proustovho Hľadania strateného času) a princ Edmond de Polignac (tiež sa u Prousta mihol). A popri nich plejáda dodnes známych, ale aj mnohých zabudnutých postáv obdobia Belle Époque, tej „vzdialenej, dekadentnej, hektickej, násilnej, narcistnej a neurotickej doby“, ktorú ukončila 1. svetová vojna.

Barnes uskutočnil mimoriadne obsiahlu a dôkladnú rešerš literatúry, dobovej tlače, biografií, pamätí, zachovanej korešpondencie aktérov a zo všetkých zdrojov hojne cituje. Jeho dielo nie je fikcia, prísne sa pridŕža faktov a tvrdení v zdrojoch, ktoré preštudoval, občas z nich samozrejme spriada aj dohady. Vytvára obraz epochy, toho dnes už „strateného času“ vyššej spoločnosti, bohatých salónov, rozmachu umení i pokrokov medicíny, no aj častého vzájomného ohovárania alebo napádania medzi konkurentami v profesii, umení alebo láske, súbojov na kordy alebo pištole, antisemitizmu a bezohľadného bulváru.

Čo však má Barnesovo dielo spoločné s brexitom? Vysvetľuje to autorov dôvetok na konci knihy. Jeden z popudov, prečo knihu napísal, bolo sklamanie z brexitu a anglického izolacionizmu. Hovorí:

„‚Šovinizmus je jednou z foriem nevzdelanosti.‘ Písal som túto knihu zhruba počas posledného roka pred britským pomýleným, masochistickým odchodom z Európskej únie. Táto Pozziho veta mi často napadala, keď sa anglická politická elita, neschopná vcítiť sa do myslenia Európanov (alebo neochotná, alebo prihlúpa), opakovane správala, akoby to, čo sama chcela, a to, čo sa naozaj stane, bola tá istá vec. (...)

Odmietam však byť pesimistom. Čas, ktorý som strávil vo vzdialenej, dekadentnej, hektickej, násilnej, narcistnej a neurotickej Belle Époque, ma oblažil. Hlavne vďaka osobnosti Samuela Jeana Pozziho. Jeho predkovia sa sťahovali z Talianska do Francúzska. Jeho otec sa oženil s Angličankou en secondes noces. Jeho nevlastný brat sa oženil v Liverpoole s Angličankou. Obleky a záclony si nechával šiť z látok posielaných z Londýna. (...) Prekladal Darwina. (...) Zmýšľal racionálne, vedecky, progresívne, internacionálne a mal neúnavne zvedavú myseľ.“

Belle Époque bola časom, kedy sa Británia a Európa (hlavne Francúzsko) plodne navzájom ovplyvňovali a Pozzi je pre Barnesa prototypom mimoriadne rozhľadeného a inteligentného (nie bezchybného) hrdinu takej doby. Brexit, žiaľ, je tiež koncom jednej epochy, keď si boli Británia a kontinentálna Európa veľmi blízko.

Jonathan Coe: Middle England

Začiatkom tohto roka sa udeľovali britské literárne ceny Costa. Cenu za román získal Jonathan Coe (*1961) za svoj trinásty román Middle England (vyd. Penguin, 2019). Názov je pravdepodobne chybné prekladať ako Stredné Anglicko, slovné spojenie Middle England so používa ako termín na označenie strednej alebo nižšej strednej spoločenskej vrstvy Anglicka, ktorá sa obvykle kloní ku konzervatívnym alebo pravicovým názorom. (Pre región v strede Anglicka sa zaužíval názov The Midlands.) Voličstvo z Middle England zohráva dôležitú úlohu v britských voľbách, lebo nie je tradične zviazané so žiadnou politickou stranou a je možné si ho nakloniť cielenou predvolebnou kampaňou. Middle England bol pravdepodobne jazýčkom na váhach referenda o odchode Británie z Európskej únie.

Práve udalostiam okolo referenda sa venuje Coeov najnovší román. Coe sa politike nevyhýbal ani v predchádzajúcich dielach. Jeho román What a Carve Up! (1994) je považovaný za jedno z najlepších anti-thatcherovských diel. The Rotter’s Club (2001; česky Pár trotlů, Odeon, 2006) zas sleduje politické dianie v Británii koncom 70. rokov, zatiaľ čo The Closed Circle (2004) sa odohráva za vlády Tonyho Blaira.

Middle England je zakončením voľnej trilógie, ktorej prvými dvoma časťami boli The Rotter’s Club a The Closed Circle a ktorej hlavným aktérom je neúspešný spisovateľ Benjamin Trotter a okruh jeho rodiny a priateľov. Východiskovým bodom románu je skutočnosť, že Anglicko je hlboko rozdelenou krajinou, podĺž troch línii zlomu, ktoré sa miestami prekrývajú. Prvým je zlom medzi majetnými a nemajetnými, medzi „mestskou elitou“ a „obyčajnými ľuďmi“. Druhým je generačný zlom medzi „nedôtklivými“ mladými a staršou, menej politicky korektnou generáciou. Konečne, tretí zlom oddeľuje tých, čo hlasovali za brexit resp. proti brexitu.

Coe sa nesnaží jednoznačne strániť niektorej skupine, opatrne a premyslene zobrazuje argumenty oboch strán sporu, často satirickou formou. Medzi postavami románu sú priaznivci aj odporcovia brexitu, mladí i starí, mestská elita i obyčajní ľudia.

Priliehavú charakteristiku Coevho románu napísal spisovateľ John Boyne do novín The Irish Times: „Najmrazivejší aspekt románu Middle England spočíva v tom, koľko Coeových postáv prejavuje neskrývaný rasizmus vždy, keď majú pocit, že im niečo kríži plány (...) Každá postava je tak uveriteľná a zároveň odpudzujúca, že otázne nie je, prečo Anglicku trvalo tak dlho, kým odišlo z EÚ, ale prečo ho EÚ nevykopla už pred rokmi (...) Nie je tu však iba samá politika. Coe je šikovný a vtipný spisovateľ, pravdepodobne najlepší tohto druhu v Británii, a v románe sú desiatky zábavných pasáží (...) O brexite bolo a bude napísaných milióny slov, ale len nemnohí autori sa dostanú k jadru toho, prečo k nemu dochádza, tak prenikavo ako Middle England.“

Štefan Olejník
(Zdroje ilustračných fotografií:
amazon.com, goodreads.com, flickr.com, needpix.com.)

Zobraziť diskusiu (0)