Napriek všetkým prešľapom, chybám, pádom, omylom a katastrofálnym historickým tragédiám sa ľuďom jedna vec uprieť nedá. Navzdory mnohým nedostatkom v nás drieme i večná túžba napredovať, skúmať, poznávať, tvoriť, bádať a objavovať nové horizonty.

Za najsofistikovanejší poznávací nástroj možno, samozrejme, považovať vedu, dnes rozvetvenú do veľkého množstva najrôznejších disciplín. Pomocou niektorých z nich sa, okrem všetkého ostatného, podarilo vynájsť aj elektroniku s neprebernými aplikačnými možnosťami. Keď teda v jednom kúte stojí človek a z druhého naňho lákavo poškuľujú ním vymyslené elektronické obvody, je vcelku pravdepodobné, že sa tieto dva faktory pretnú v treťom bode v podobe umelej inteligencie.

Ako to bude vyzerať? Unesie to náš svet pri všetkých ostatných problémoch? Budeme vedieť spolu existovať? Príde ku konfliktu či k symbióze? Dokážu napokon jednotky a nuly presiahnuť rámec chladného programovacieho jazyka a vzplanúť čímsi, čo ho presahuje? Stanú sa roboty novou svojprávnou formou života? Budú mať potom ich „božskí“ stvoritelia nárok im toto právo vziať?

Otázky podobné týmto na vás začnú vyliezať z obsahu tohto provokatívneho McEwanovho románu. Autor ho na dôvažok postmodernisticky vyňal mimo času. To znamená, že zachytené historické udalosti majú poprehadzovaný časový sled, a preto tu vystupujú postavy, ktoré by sa za normálnych okolností fyzicky stretnúť nemohli.

Na pozadí veľkých politických a sociálnych otrasov, týkajúcich sa najmä Británie, sa potom odohráva príbeh našich hrdinov. Miranda a Charlie tvoria viac-menej bežný pár s lepšími aj horšími vlastnosťami, každodennými problémami či nejakými skrytými tajomstvami.

Spoločný život s nimi zdieľa i Adam, jeden z prototypov ľudských robotov, pol na pol zostavený z osobnostných rysov svojich majiteľov. Spočiatku takmer bezchybná entita však čoskoro začne vykazovať veľmi zvláštne známky prejavu. Veci sa dávajú do pohybu a naberajú nečakaný smer. Všetko sa čoraz viac komplikuje, zvlášť, keď na povrch postupne vychádzajú temné fakty a odhalenia, takže bolestivú pravdu si čitateľ(ka) vyskladá až v samotnom závere.

Kniha určite vyvolá rozmanité reakcie. Pointa tohto skvelého McEwanovho textu však tkvie v tom, že život jednoducho nejde zastaviť. Tento si cestu hľadá a nachádza, nech už bude jeho forma akákoľvek. Román je to po všetkých stránkach typicky „mcewanovsky“ úsporný. Pritom sa nedá povedať, že by bol autor na slovo skúpy. To len tie slová sú zoradené do tak bravúrne vycizelovaných viet, že nadbytočných stránok tu prosto niet. Len štedrosť perfektne zaostrených a vytepaných ideí bez jediného kazu vo výslednej podobe.

Treba však do nej prenikať postupne. McEwan hneď všetko nevyjaví, a hoci niečo osvetlí viac, inde si na vyváženie vystačí len s náznakmi. Nevyhýba sa ani elegantnému humoru, ktorý na tvári zaručene vyčarí srdečný úsmev. Svojrázne poňaté, ale v kontexte príbehu logické, melodramatické prvky všetko stužujú do originálneho finálneho celku. Tento, i napriek istým pochmúrnym víziám, napokon vyznieva skôr optimisticky než vyslovene deptajúco.

Stroje ako ja ponúkajú funkčnú kombináciu tradične kvalitného britského sociálneho realizmu, romantiky a science fiction v neošúchanom autorskom spracovaní. Jeden z najlepších výtvorov Iana McEwana, skutočne sa tu je do čoho zahryznúť.

Ian McEwan: Stroje ako ja

Slovart, 2020 (edícia MM)

Preklad: Katarína Jusková

288 strán

Zobraziť diskusiu (0)