Horlivá, no márna snaha o vytvorenie bezpečného sveta pre šťastné deti

O košato uchopenom príbehu môžeme povedať zhruba toľko, že podrobne mapuje život (fiktívneho) spisovateľa T. S. Garpa od jeho vskutku bizarného zrodu až po nie celkom bežný, ale predsa len skorý koniec. Kým prejdeme od jedného k druhému (a ešte podstatne ďalej), vo svete ubehnú minimálne tri povojnové desaťročia. Na krkolomnom osude Garpa i mnohých iných postáv môžeme okrem ich osobných príbehov sledovať aj istý sociálny vývoj v americkej, resp. demokraticky usporiadanej spoločnosti ako takej. A je to veľmi pestrá príbehová zmes, takže niektoré aspekty tohto spoločenského pohybu vidíme nasvietené zo skutočne rôznych perspektív. Častokrát sa pritom staneme svedkami aj onoho nepríjemného paradoxu, keď nejedna silná a prínosná idea následkom nesprávneho zaobchádzania, vydaná napospas nebezpečnému tlaku sivej masy, extrémne zdegraduje až do svojho myšlienkového protipólu.

Britko zachytená realita obsahuje plno nástrah a fatálnych nedorozumení, neraz vedúcich k celkom absurdným tragédiám. Tie zase vytvárajú celý rad nových rizík, čo vedie k ďalším a ďalším zdanlivo neuveriteľným situáciám. Napokon sme akoby vrhnutí do kolotoča vychýlených bizarností, ktorých vopred neodhadnuteľný sled ustane až v samom závere. Zdanlivo neuveriteľné nám to aj tak bude pripadať len dovtedy, kým rozprávaniu celkom podľahneme, čo v tomto prípade netrvá vôbec dlho.

Keď si radno pripomenúť, že ide o fikciu

John Irving je totiž vskutku majstrovský fabulátor. Zaraz nás presvedčí o tom, že život má nekonečné množstvo podôb a kvôli tomu, resp. možno aj práve preto, je svet plný nástrah, kde nie je až také jednoduché vytvoriť stabilné bezpečné ostrovčeky trvalo udržateľného šťastia. Dokázať si presadiť svoje a žiť podľa svojho gusta v súlade s neraz nepriateľsky naladeným zmýšľaním spoločenského univerza býva skutočne náročné. Zvlášť pri neprebernom kvante individuálnych daností, nedostatkov, pokrivení a patológií neustále nahlodávajúcich pokoj duše. Práve v Irvingovej komplexne zachytenej vnútornej drobnokresbe jasne badať rozmanitosť vonkajších prejavov zákona o (psychosociálnej) akcii a reakcii. Jeden element vyvolá celú špirálu následkov existujúcich vo vlastných sférach, ktoré sa v nejakým spôsobom zmutovaných podobách navracajú k pôvodnému prameňu.

Zaiste je aj toto jeden z najvýraznejších (jasné, že nechýba zápasenie, medveď v pochybnom cirkuse, Viedeň ani sväté pobehlice) rysov Irvingovej divne príťažlivej tvorby. S typickou ľahkosťou navodzuje mnohé znepokojivé nálady, zaťažkanú atmosféru s neuchopiteľnou prítomnosťou číhajúceho zla, trpko humorné scénky, možno až provokatívne poburujúce stavy a prekvapivé postrehy. John Irving je však v prvom rade dostatočne chytrý na to, aby sa zbytočne uchyľoval iba k nejakému samoúčelnému šokovaniu. S tým by si na typicky štedrej textovej ploche sotva vystačil. V tých riadne masívnych literárnych závejoch energicky tlčie horúce ľudské srdce tepúce v rytme súcitu, empatie a humanizmu. Prehrýzť sa k podstate môže pôsobiť skutočne komplikovane, no za pokus to rozhodne stojí. Svet podľa Garpa totiž v prvom rade vášnivo pritakáva radosti zo života, čo je napriek nejednému desivému pádu vždy pozitívne zistenie.

John Irving: Svet podľa Garpa

Preklad: Katarína Karovičová

Slovart 2003, 2012, 2020

608 strán

Zobraziť diskusiu (0)