V decembri 1941 v okupovanom Paríži zastavilo na 12 Rue de l´Odéon pred kníhkupectvom pre anglickú a americkú literatúru obrnené vozidlo wehrmachtu. Vyskočil z neho vysoký nemecký dôstojník a rázne vkročil do obchodu. Pozdravil sa perfektnou angličtinou a chcel si kúpiť výtlačok románu Jamesa Joycea Plačky nad Finneganom. Privítala ho drobná päťdesiatročná majiteľka, ktorá mu oznámila, že titul je už dávno vypredaný. Dôstojník ukázal na výklad, kde sa v plnej kráse skvel výtlačok Joyceovho komplikovaného románu. Majiteľka podotkla, že to je jej posledný – nepredajný výtlačok. Nemec nahnevane buchol dverami a odišiel.

Sylvia Beachová a James Joyce

Asi o dva týždne sa dôstojník vrátil a opäť sa dožadoval knihy. Majiteľka mu oznámila, že knihu už nemá. Nemec sa rozzúril a pohrozil jej, že sa ešte v ten deň vráti s vojakmi a skonfiškuje všetky knihy v obchode a na sklade. Majiteľka išla ihneď za domovníkom, ktorý okamžite zorganizoval obyvateľov domu a ich priateľov, ktorí pribehli do domu s košmi na bielizeň a za niekoľko hodín presťahovali všetky knihy do prázdneho bytu na treťom poschodí. Odmontovali police a vyniesli aj nábytok. Prítomný maliar pohotovo zamaľoval nápis na obchode. Keď neskoro poobede nemeckí vojaci dorazili, aby vyplnili rozkaz svojho urazeného veliteľa, nemohli kníhkupectvo určené na likvidáciu nájsť. Dôstojník však nezabudol. O niekoľko dní do domu dorazilo gestapo a majiteľku zatkli.

Tou odvážnou ženou v obchode bola Američanka dlhodobo žijúca v Paríži Sylvia Beachová. Založila a dvadsaťdva rokov úspešne viedla kníhkupectvo na ľavom brehu Seiny, na Rue de l´Odeon číslo 12 – Shakespeare and Company, ktoré bolo v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia centrom anglicky hovoriacich umelcov stratenej generácie ako Ezra Pound , F. Scott Fitzgerald, T. S. Eliot, Man Ray, Djuna Barnesová, Gertrúda Steinová a Ernest Hemingway. James Joyce trefne premenoval kníhkupectvo Shakespeare and Company na Stratford-On-Odeon. Bolo to skutočné bohémske centrum, ktoré v tomto kníhkupectve zároveň fungovalo pre anglicky hovoriacich expatriantov v Paríži ako salón, poštový úrad poste restante, požičovňa kníh a aj banka, ktorá pomáhala umelcom prežiť počas ich tvorivého obdobia na európskom kontinente. A to všetko vďaka nenápadnej, energickej žene, ktorá v roku 1917 pricestovala do francúzskej metropoly študovať súčasnú literatúru.

Sylvia Beachová sa narodila v americkom Baltimore 14. marca 1887 ako Nancy Woodbridge Beachová, no neskôr si zmenila meno a predstavovala sa jednoducho ako Sylvia Beachová. Vyrastala v univerzitnom meste Princenton, kde jej otec, alumnus miestnej univerzity, pôsobil ako presbyteriánsky kňaz. Časť svojho detstva a mladosti strávila s ním aj vo Francúzsku, ktoré si zamilovala a často sa doň ako dospelá vracala. Počas prvej svetovej vojny tam pôsobila ako dobrovoľníčka a neskôr pracovala pre Medzinárodný Červený kríž na Balkáne.

V čase svojho štúdia francúzskej literatúry sa Sylvia Beachová zoznámila s intelektuálnou majiteľkou kníhkupectva francúzskej literatúry Adrienne Monnierovou. Jej obchod La Maison des Amis des Livres na ulici Rue de l´Odéon ju inšpiroval natoľko, že Sylvia si s finančnou pomocou svojej matky v roku 1919 otvorila kníhkupectvo Shakespeare and Company, ktorý sa čoskoro presťahoval na tú istú ulicu ako La Maison, vlastne presne oproti.

S Adrienne Monnierovou si vytvorila hlboký osobný vzťah, ich priateľstvo trvalo až do roku 1955, keď vážne chorá francúzska intelektuálka ukončila svoje trápenie.

Jednou z ústredných postáv Sylviinho kníhkupectva bol írsky spisovateľ James Joyce, ktorý doň každodenne zavítal. Frustrovaný svojou ekonomickou situáciou po tom, čo súdny rozsudok zakázal publikovanie románu Ulysses a jeho predaj, kúpu či import označili za trestný čin, Joyce finančne prežíval iba vďaka štedrej podpore svojej britskej mecenášky, progresivistky Harriet Weaverovej z Londýna.

V tom čase autor Ulyssesa často bezradne vysedával v čitárni Sylviinho salónu a raz večer pri cigarete mu Sylvia nečakane položila otázku – Boli by ste za to, aby som vydala vášho Ulyssesa knižne, tu v Paríži? Prekvapený Joyce sa zmohol iba na skúpe – Bol... A mladá energická Američanka, ktorá mala iba chabú skúsenosť s prevádzkovaním kníhkupectva a žiadnu s vydávaním literatúry, roztočila akciu, ktorá sa dodnes považuje za jeden z najväčších vydavateľských počinov 20. storočia. O necelý rok prvé knižné výtlačky Ulyssesa uzreli svetlo sveta. Do prvého vydania Sylvia Beachová prácne pozháňala aj dodatočné Joyceove poznámky k Ulyssesovi, ktoré autor ešte pred dokončením románu, v dôsledku svojich finančných ťažkostí, po častiach predával zberateľom umenia. Jedným z jeho kupcov bol aj newyorský advokát John Quinn.

List Sylvie Beachovej Johnovi Quinnovi:

Vážený pán Quinn,

volám sa Sylvia Beachová a vediem Shakespeare and Company, kníhkupectvo a požičovňu kníh v anglickom jazyku v šiestom obvode v Paríži.

Najprv by som Vám chcela vyjadriť svoj obdiv za Vaše vynaložené úsilie, aby náš drahý spoločný priateľ James Joyce a jeho tvorba mali budúcnosť v Spojených štátoch – ktoré sú mojím, ako aj Vaším domovom. Narodila som sa v Marylande a vyrástla v Princentone v New Jersey.

Aj ja som veľkou obdivovateľkou Jamesa Joycea. Je ozdobou nášho salónu pri Shakespeare and Company a jeho Portrét je mojím obľúbeným románom. A veľmi dobre ho môže nahradiť jeho ďalší román, Ulysses, ktorý som sa rozhodla vydať, keď sa stalo zrejmým, že americkí vydavatelia tak nebudú môcť urobiť.

Dať dokopy celý rukopis sa ukázalo takmer ako nemožná úloha pri tých všetkých konfiškáciách a procese nakladania s rukopisom jeho samotným autorom. Dozvedela som sa, že práve Vy máte prvú kompletnú kópiu rukopisu Ulyssesa. A bola by som Vám veľmi zaviazaná, keby ste mi poslali túto svoju verziu rukopisu. Samozrejme, že Vám vynahradím všetky Vaše výdavky a pošlem Vám rukopis späť, len čo ho prepíšeme.

Dúfam, že sa pri niektorej zo svojich návštev v Paríži zastavíte v našom kníhkupectve. Bolo by to fantastické stretnúť sa s Vami osobne.

Tisíc ráz Vám ďakujem a želám Vám všetko dobré.

Vaša Sylvia

List Johna Quinna Sylvii Beachovej:

Drahá slečna Beachová,

ďakujem Vám sa Vašu žiadosť. Je mi známe, že chcete vydať román Ulysses, ktorého prvú verziu rukopisu som si kúpil, pretože si myslím, že to v budúcnosti bude mať cenu. Jeho stránkami už napáchla aj zásuvka v mojom stole.

Musím Vám však povedať, že Váš nájazd do teritória vydavateľov je založený na omyle tak ako u slečien Andersonovej a Heapovej – ako aj slečny Weaverovej, ak mám uviesť úplný zoznam žien, ktorých Joyce obalamutili natoľko, aby si zruinovali svoje životy kvôli Ulyssesovi.

Moja kópia Joyceovho románu je viac artefaktom ako použiteľnou kópiou textu, hoci z Vášho listu vidím, že aj napriek ich nešťastnému obsahu sú aj tak iba doplnkom novej verzie rukopisu tohto románu.

A z toho dôvodu už aj teraz majú väčšiu hodnotu, ako mali, keď som ich odkúpil. A preto sa obávam, že si nemôžem dovoliť ich poslať do zahraničia, najmä v terajšej atmosfére prehliadok, konfiškácií a cenzúry.

S ľútostivým pozdravom

John Quinn

List Sylvie Beachovej Johnovi Quinnovi:

Vážený pán Quinn,

úplne chápem Vaše obavy poslať takú cennú zásielku cez oceán, a je mi veľmi ľúto, že Vás s touto záležitosťou naďalej zaťažujem – ale práve Vy sa môžete stať spasiteľom Ulyssesa! A tak mám pre Vás iný návrh: Moja matka žije v blízkosti New Yorku. Bolo by možné, aby Vás navštívila a urobila kópie stránok, ktoré potrebujem, vo Vašom úrade?

Veľmi pekne Vám ďakujem a ospravedlňujem sa,

Sylvia

List Johna Quinna Sylvii Beachovej:

Drahá slečna Beachová,

jednoducho si nemôžem dovoliť pustiť tie stránky z ruky. Ale koncom mesiaca budem v Paríži, prídem sa pozrieť na Picassove najnovšie diela, a tak rukopis prinesiem so sebou.

S pozdravom

John Quinn

Sylvia Beachová a Ernest Hemingway

Ďalšou literárnou ozdobou salónu pri kníhkupectve Shakespeare and Company bol začínajúci americký spisovateľ, unikajúci pred domácou prohibíciou, Ernest Hemingway. Prišiel do Paríža koncom roku 1921 a čoskoro sa zoznámil so Sylviou Beachovou a s jej knižným salónom. V kníhkupectve sa uviedol svojím typickým hemingwayovským spôsobom – pred jeho majiteľkou si vyzul topánky, stiahol ponožky, vykasal nohavice a ukazoval šrámy, ktoré vo vojne utŕžil na talianskom fronte. Do kníhkupectva prichádzal každodenne čítať časopisy, často si kupoval knihy a návštevníkom predčítaval zo svojich literárnych diel.

Sylvia zoznámila Hemingwaya aj so svojou partnerkou Adrienne Monnierovou, ktorá zariadila publikáciu francúzskej verzie jeho poviedky Neporazení v časopise LeNavire D´Argent, ktorá medzi čitateľmi vzbudila veľký záujem. Obe majiteľky kníhkupectiev široko propagovali Hemingwayovu tvorbu a jeho knihy mali vždy čestné miesto vo výklade Beachovej Shakespeare and Company či Monnierovej La Maison des Amis des Livres na ulici Rue de l´Odéon.

Porážka Francúzska a jeho následná okupácia na začiatku druhej svetovej vojny priniesla ťažké časy pre obchod s cudzojazyčnými knihami a predznamenala aj koniec salónu pri kníhkupectve Shakespeare and Company.

Po zatknutí Sylviu Beachovú držali spolu s ostatnými anglickými a americkými expatriantmi niekoľko dní v parížskej zoologickej záhrade a potom ju previezli do internačného tábora v severovýchodnom Francúzsku v meste Vittel, vzdialenom od Paríža asi 350 kilometrov, kde nemeckí okupanti väznili niekoľko stoviek cudzincov. Sylvia však v tábore zostala iba šesť mesiacov, jej známy francúzsky klient Jacques Benoist-Méchin, ktorý pracoval vo vláde vo Vichy (a ktorý bol dlhoročným členom knižného klubu v Shakespeare and Company), ju na základe „zdravotných dôvodov“ dostal na slobodu. Po prepustení z internačného tábora sa Sylvia Beachová až do oslobodenia Francúzska ukrývala u priateľov v Paríži. Keď pod tlakom postupujúcich spojeneckých vojsk Nemci v auguste 1944 utiekli z vtedajšieho šiesteho obvodu, Sylvia sa vydala na cestu do svojho bývalého obchodu. V jeho blízkosti ju ešte zastihla streľba ustupujúcich jednotiek wehrmachtu a bola prinútená ľahnúť si na chodník. Po krátkom čase prifrčali na Rue de l´Odéon americké džípy a vojaci z nich vykrikovali – Sylvia, Sylvia, Sylvia. Medzi nimi rozpoznala známy hlboký hlas – z vozidla k nej pristúpil mohutný muž v uniforme a prilbe so samopalom v ruke. Bol to Ernest Hemingway, ktorý prišiel osobne oslobodiť kníhkupectvo Shakespeare and Company spod nemeckej okupácie. Krátko zotrval so Sylviou a s jej priateľkou v ich spoločnosti a potom sa vydal bojovať ďalej, ako sa neskôr vyjadril, „oslobodiť“ vínny sklad hotela Ritz.

Po vojne Sylvia Beachová už nikdy neotvorila kníhkupectvo Shakespeare and Company. Hoci jej ukrytý knižný sklad nedotknutý prežil vojnu, päťdesiatsedemročná Američanka v Paríži už nemala silu na obnovenie tohto unikátneho knižného centra. Ako sama poznamenala „... človek nemá v živote opätovne začínať to isté...“ Nasledujúce roky sa intenzívne starala o vážne chorú Adrienne Monnierovú, až do jej predčasnej smrti. Sylvia Beachová ťažko niesla jej smrť, ako aj stratu obchodu, ale ani napriek tomu sa nevzdala aktívnej podpory mladých amerických umelcov, ktorí prichádzali žiť a tvoriť do Paríža. Po Joyceovej smrti spolu s Harriet Weaverovou Sylvia spravovala jeho literárnu pozostalosť a podporovala jeho rodinu. V roku 1956 dokončila svoje pamäti – Shakespeare and Company, ktoré v roku 1959 vydala v New Yorku a o rok neskôr aj v Londýne.

Sylvia Beachová zomrela vo veku 75 rokov v Paríži, 5. októbra 1962, a jej pozostatky previezli do Spojených štátov, kde ju pochovali do rodinnej hrobky v Princentone. Svoje listinné a knižné dedičstvo odkázala Princentonskej univerzite.

Myšlienka literárneho centra v Paríži pre ašpirujúcich po anglicky píšucich autorov popri kníhkupectve však nezanikla so zatvorením salónu Shakespeare and Company. V roku 1951 vzniklo na Rue de la Būchere na ľavom brehu Seiny nové kníhkupectvo literatúry v anglickom jazyku Le Mistral. Jeho majiteľom bol americký kníhkupec z Bostonu George Whitman, ktorý veľmi rýchlo vytvoril z tohto kníhkupectva centrum pre spisovateľov a umelcov. Do radov jeho stálych návštevníkov sa zaradili Allen Ginsberg, Gregory Corso, James Baldwin, Anais Nin, Bertolt Brecht, William Saroyan a ďalší známi literáti a umelci.

George Whitman rád nazýval svoje kníhkupectvo „socialistickou utópiou zamaskovanou ako kníhkupectvo“, Henry Miller ho nazval zázračnou krajinou kníh. Whitmanovým podnikateľským vzorom bola Sylvia Beachová a jej Shakespeare and Company, ktorá nazvala Le Mistral duchovným nasledovníkom svojho kníhkupectva a z úcty k jeho podniku mu darovala svoj kníhkupecký trademark. Na 400. výročie narodenia Williama Shakespeara sa z Le Mistralu stal nový Shakespeare and Company.

George Whitman v novom Shakespeare and Company spojil umelecko-podnikateľské skúsenosti Sylvie Beachovej a použil rady svojho celoživotného priateľa Lawrencea Ferlinghettiho a praktiky jeho sanfranciského obchodu City Lights. Za podporu umenia Georgeovi Whitmanovi francúzska vláda v roku 2006 udelila vysoké štátne vyznamenie Officier de l´Odre des Arts at des Lettres a po jeho smrti v roku 2011 (zomrel vo veku 98 rokov) ho pochovali na parížskom cintoríne Pere Lachaise.

Kníhkupectvo a centrum literátov Shakespeare and Company v Paríži, naproti katedrále Notre Dame, dnes vedie Whitmanova jediná dcéra Sylvia Beach Whitmanová, ktorej po narodení vybral meno na počesť svojej predchodkyne. Táto verne pokračuje v kníhkupeckej činnosti svojho otca a v podpore mladých spisovateľov, ktorí v čase núdze môžu v kníhkupectve dokonca aj prespávať.

Sylvia Beach Whitmanová

Keď mladá Sylvia prevzala vedenie kníhkupectva, uviedla okrem pravidelných pondelkových čítaní aj literárne festivaly s populárnymi autormi, koncerty, divadelné hry a literárne ceny pre nepublikovaných autorov a mnohé iné literárne a umelecké atrakcie pre nadšencov knižnej kultúry, postarala sa aj o otvorenie kaviarničky, hneď vedľa obchodu.

Shakespeare and Company sa ani trochu nepodobá skladom Amazonu s mizerne platenými depresívnymi pracovníkmi a knihami, ktoré sú len obyčajným tovarom.

V roku 2016 Sylvia Beach Whitmanová vydala knihu o kníhkupectve – Shakespeare and Company, Paris: A History of the Rag and Bone Shop of the Heart, do ktorej zaradili príspevky Jeanette Wintersonovej, Ethana Hawkeho, Lawrencea Ferlinghettiho, Allena Ginsberga, Anais Nin, Kate Tempestovej a Jima Morrisona.

Pandémia roku 2020, ktorá zdevastovala kníhkupectvá vo svete, zasiahla aj Shakespeare and Company v Paríži. Predaj kníh v ňom poklesol o 80 percent a Sylvia Beach Whitmanová musela siahnuť hlboko do rezervného fondu podniku. Vďaka mnohým vďačným zákazníkom a sponzorom prežila najhoršie mesiace ekonomickej stagnácie a nedávno mohla hrdo vyhlásiť: We´re not closing our doors!

Z nezávislého kníhkupectva Elliott Bay Book Company v Seattle Vás pozdravuje

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (Napíšte prvý komentár)