Templáři. Fakta a mýtus
V tejto knihe sa dozviete, kde začať kopať, keď chcete nájsť svätý grál. Ale nie. Michael Haag sa nevyhýba našim smelým fantáziám, ale celkom presne a nezriedka aj ironicky necháva vedľa seba vyznievať skutočnú a alternatívnu históriu. Pravda, tá alternatívna je pre čitateľa/ku či bádateľa/ku atraktívnejšia, pretože ponúka množstvo faktov, ktoré sa dajú ľahko nahradiť medzerami. Do tých sa zmestí veľa vlastných súvislostí, preto často nepripúšťame, že aj svätý grál mohol byť kedysi obyčajnou drevenou miskou. A to asi aj bol.
Povedzže mi, povedzže mi o templároch
Starodávnym zdrojom templárskych záhad je prístup bežného ľudu k tajomstvám spätým so svätým grálom, turínskym plátnom, pravým krížom, ale predovšetkým k výraznému symbolu na odeve týchto striedmych rytierov. Signifikantnými znakmi boli dlhá brada (asi aj nepestovaná, bez barbera), jednoduchý plášť s červeným krížom. S výrazom „križiaci“ na prapôvodných bojovníkov pápežského stolca nechoďte, pretože túto nálepku dostali o čosi neskôr. Mnohí z nich sľubovali fanatickú vernosť svojej misii, pápežovi, no a v zmysle pravej viery sa zriekali množstva svetských starostí, akurát statkov ako takých sa nielenže nezriekli, ale nadobudli nové.
Ich poslanie bolo veľmi populárne. Veď aj mali pred sebou šľachetný cieľ. Chrániť posvätné miesta vlastnej viery pred posvätnými miestami viery inej. V tomto bode si myslím, že mal autor Michael Haag miestami až neskrývaný hnev k tomu, čo obsahovala náprotivná vierouka. Islam bol bojaschopným, inteligentným a nemenej fanatickým rivalom. V kontakte so zbraňami nepriateľov, ale aj s mäkkými protivníkmi konali kruto, bez milosti a rozdielu. Kto prežil, bol zotročený, čochvíľa sadisticky popravený alebo odvedený do háremu. Kresťania háremy východného typu neschvaľovali, zato bezostyšne besnili v nebývalej miere a tešili sa, ak sa im podarilo trošku preraziť.
Bojovať, to hej, zarábať, to nie
Prvá križiacka výprava bola zvolaná už na prelome storočí jedenásteho a dvanásteho. V 12. storočí eskalujú nábožensky orientované vojenské výpravy sériou ďalších výpadov, ktoré sa časom tiež formujú do druhej a tretej výpravy. V nich sa blysnú osobnosti ako Richard Levie srdce, zmieňovaný Saladin, Fridrich I. Barbarossa (ten do Jeruzalema ani nedošiel) a tak ďalej. Hrdinami a antihrdinami na jednej či druhej strane sa to iba hemží, ale každá zo zúčastnených strán o tej druhej vytvorila celý rad škandalóznych povestí, aby tým motivovala vlastné rady k vzájomnej nenávisti. Iste, bude tendencia porovnávať, kto komu podkopával nohy zákernejšie, ale je to v prvom rade o inklinácii a sympatiách – ako nakoniec vždy.
Michael Haag, zjavne hotový bohém v historických témach, pôsobivo avizuje už v názve, že bude operovať s faktami a mýtmi. No zbohom. Povie si ktosi, ale veď s faktami je to vratké. To sme sa už naučili. Presne tak, aj preto je v poctivej a podrobnej literatúre dostatok priestoru pre nosné témy sveta, v ktorom dominujú skôr či neskôr výrazy ako templári, križiaci, teutónski rytieri. Aby ste v týchto čudesných, vojensky orientovaných rádoch mali trochu poriadok, odporúčam.
Malá rozcvička mi bodla. Snažil som sa menovať v duchu všetko, čo sa mi spája s povedomím o týchto pánoch. Seldžucký Turci, Urban II., križiacke výpravy, Jeruzalem, Saladin, Filip IV. Pekný, Eduard I., špitálnici. Zas tak málo toho nebolo, a to sa mi len nechce menovať, aby to nepôsobilo pyšne alebo čo. Ale aj napriek tomu som dostal detailný náhľad až do prapôvodnej histórie Svätej zeme. V dobre štruktúrovanej, obsahovo aj vizuálne bohatej literatúre som dostal slušný objem vedomostí a upresnení. Menami to bolo presiaknuté tak veľmi, že som sa pousmial, koľko konšpirácií je v nitkách ich osudov.
Mnohé z konšpiračných teórií pritom započali už svetské elity, keď potrebovali vplyv predovšetkým templárskych rytierov oslabiť. Okrem fanatických bojovníkov to boli excelentní bankári, správcovia majetku a vrcholoví architekti obranných systémov. Niektoré z týchto čŕt slúžili týmto elitám pre ich vlastné blaho, ale práve rastúci majetok a s tým spojená moc sa stali postupne nepohodlnými a, keď to zjemním, ich rastúce schopnosti v mnohom predbiehajúce danú dobu viedli postupne k ich zániku.
Michael Haag: Templáři. Fakta a mýtus
Slovart, 2026
Preklad: Klára Petříková