Kniha však nie je len Lumumbovou biografiou, je históriou chaotického boja Konga za nezávislosť, analýzou prvej veľkej neúspešnej mierovej misie OSN a je to aj triler o medzinárodných politických úkladoch. Vystupujú tu zlosynovia a darebáci všetkých vojenských hodností a profesionálnych zaradení od belgických pilotov po vyšších úradníkov OSN spriadajúcich intrigy, rasistických ambasádorov a miestnych sadistov. Je to kniha, ktorá sa nedá odložiť, kým sa nedočíta.

Na úvod treba uviesť jeden dôležitý historický fakt, ktorý sa, žiaľ, často interpretuje nesprávne a mylne: Patrice Lumumba nebol marxista, bol africký nacionalista. Je až prekvapujúce, ako proamericky Lumumba vystupoval, domáhal sa osobne vojenskej pomoci vo Washingtone, D.C., keď belgické politické machinácie v provincii Katanga vrhli Kongo do hlbokej krízy.

Z Lumumbu neskôr vytvorili martýra a hrdinu protikoloniálneho odboja, no on bol autorom svojho vlastného príbehu. Bola to zložitá a protichodná osobnosť. Treba ho posudzovať ako človeka a vodcu, a nielen ako symbol. A hoci Lumumba a jeho dramatické časy sa nám môžu zdať veľmi vzdialené, tento príbeh je i dnes, žiaľ, veľmi aktuálny.

Po dlhých rokoch krutej koloniálnej správy v Kongu boli Belgičania nakoniec nútení vzdať sa 30. júna 1960 svojej lukratívnej africkej dŕžavy, ktorú akoby narýchlo opustili a zanechali za sebou chaos pre novoutvorenú samostatnú konžskú vládu. Tá musela čeliť obrovským problémom na domácej a zároveň aj na medzinárodnej scéne, kde si svetové mocnosti sledovali svoje exkluzívne geopolitické záujmy. Do toho ešte vstupovala svojimi zásahmi OSN pod vedením Daga Hammarskjölda, ktorého osobné ambície komplikovali už aj tak zložitú medzinárodnú situáciu.

Zahraničná politika Spojených štátov bola hlboko ovplyvnená povojnovým vývojom svetových udalostí – stratou vplyvu v Číne, v Kórei, na Kube, vo Vietname a inde. Eisenhowerova administratíva vyvinula enormné úsilie na to, aby sa dekolonizované Kongo nevymklo zo sféry amerického vplyvu. A z tejto medzinárodnopolitickej situácie odvíja autor Stuart A. Reid svoj fascinujúci príbeh, v ktorom sú hlavnými postavami premiér Patrice Lumumba, náčelník generálneho štábu Joseph Mobutu, guvernér provincie Katanga Moise Tsombe, americký veľvyslanec v Kongu Clare Timberlake, šéf rezidentúry CIA v Leopoldville Larry Devlin a generálny tajomník OSN Dag Hammarskjöld.

Autor začína svoje rozprávanie v jedno januárové popoludnie roku 2016, keď do malého belgického mestečka Melin, vzdialeného asi päťdesiat kilometrov juhovýchodne od Bruselu, dorazili dvaja detektívi federálnej polície a zaparkovali pred domom, ktorý sa svojou veľkosťou a štýlom z okolia jasne vynímal. Vo dverách ich privítala vyše šesťdesiatročná žena, ktorej predložili súdny príkaz na domovú prehliadku. Majiteľka ich neochotne vpustila do domu a následne im vydala veci, ktoré detektívi prišli zaistiť – zub so zlatou korunkou a niekoľko použitých projektilov zo strelnej zbrane. Detektívi uložili predmety do plastických vreciek na dôkazový materiál a odišli späť do Bruselu.

Majiteľka domu bola dcérou bývalého belgického koloniálneho policajného dôstojníka v Kongu Gerarda Soeteho, ktorý sa v roku 1961 podieľal na ničení dôkazov vraždy premiéra Lumumbu. Po jeho zastrelení v buši provincie Katanga popravná čata len povrchne zahádzala premiérovo telo a mŕtvoly jeho dvoch spolupracovníkov, ktoré na druhý deň náhodne objavili miestni lovci antilop. Keď sa o tom v hlavnom meste provincie Elisabethville dozvedel guvernér Tsombe (dával sa titulovať aj ako prezident nezávislého štátu Katanga), vyslal Belgičana Soeteho, aby zariadil prevoz tiel obetí na neznáme miesto, a nariadil pochovať ich v hlbšej jame. Avšak ako sa chýry o beštiálnej vražde Lumumbu rozširovali a medzinárodné napätie rástlo, vedenie Katangy opäť zavolalo Gerarda Soeteho, aby znovu vykopal pozostatky popravených a úplne ich zničil. Soete si na túto špinavú prácu povolal svojho brata Michela, ktorý tiež pracoval vo verejnej správe Katangy. Vzali si nákladiak a niekoľko miestnych robotníkov, nástroje na kopanie, kanistre s benzínom, mäsiarske nože, pílky a niekoľko nádob kyseliny sírovej. Keď telá popravených rozštvrtili, poliali ich kyselinou a nakoniec spálili. „Urobili sme niečo, čo by ani zvery neurobili,“ povedal Gerard Soete, keď skončili. Nič mu však nezabránilo v tom, aby si na pamiatku vzal niekoľko „suvenírov“ – Lumumbov prst a niekoľko zlatých zubov s korunkami, ktoré kliešťami vlastnoručne vylámal, a takisto pozbieral guľky, ktoré sa nachádzali v jeho tele.

Patrice Lumumba bol najvplyvnejší politik v dekolonizovanom Kongu, v máji 1960 jeho strana MNC presvedčivo vyhrala všeobecné voľby, ktoré predchádzali vyhláseniu nezávislosti krajiny. Výsledky volieb však nepríjemne prekvapili belgickú vládu, ktorá sa spoliehala na víťazstvo strany PSA, ktorá im zaručovala udržanie si vplyvu Belgicka po odovzdaní moci. Lumumba, mladý, štíhly a enigmatický vodca, však od začiatku presadzoval úplné odpútanie sa od svojho kolonizátora a mal predstavu o silnom unitárnom, centrálne riadenom štáte Kongo. Belgická vláda, ktorá zastupovala najmä záujmy banských spoločností v provincii Katanga na juhovýchode krajiny bohatej na nerasty, veľmi skoro identifikovala Lumumbu ako jednu z hlavných prekážok svojich ekonomických plánov. Začala bezhranične podporovať najvplyvnejšieho politika v Katange, Moiseho Tsombeho, a presvedčila ho, aby sa jeho domovská provincia odtrhla od Konga a vyhlásila za samostatný štát Katanga. Správa tejto provincie v tom čase ešte stále zamestnávala väčšinu bývalých belgických koloniálnych úradníkov. Lumumba, ktorý sa rozhodne postavil proti štiepeniu Konga a plánoval znárodniť majetky belgických banských spoločností, sa ihneď stal terčom belgickej politickej nenávisti, vnútropolitických a medzinárodných intríg, ktoré viedli k jeho beštiálnemu zavraždeniu, ledva sedem mesiacov od jeho volebného víťazstva.

Belgickej vláde nedalo veľa práce získať na svoju stranu administratívu USA, keď označila Lumumbu ako budúceho komunistického vodcu Konga a strašila Washington rastúcim vplyvom Sovietskeho zväzu v krajine. V ovzduší politického napätia studenej vojny americký prezident Eisenhower nechal riaditeľovi CIA v Kongu voľnú ruku. Allen Dulles vyslal do Leopoldville skúseného pracovníka špionážnej služby Larryho Devlina ako šéfa rezidentúry CIA. Devlin v spolupráci s veľvyslancom Clarom Timberlakom spustili rozsiahlu protilumumbovskú kampaň, podplácali opozíciu novej konžskej vlády v krajine aj na medzinárodnej scéne a využívali nerozhodnosť generálneho tajomníka OSN Švéda Daga Hammarskjölda.

Chaos a nepokoje v krajine, odtrhnutie sa Katangy ako samostatného štátu, medzinárodná izolácia, do ktorej sa Belgicku a USA podarilo Lumumbu dostať, spôsobili, že veľvyslanec Timberlake a šéf CIA v Kongu Devlin presvedčili slabého konžského prezidenta Josepha Kasavubu, aby protiústavne zbavil Lumumbu postu premiéra a uvalil na neho domáce väzenie. Medzinárodná solidarita však bola na strane Patricea Lumumbu a nakoniec bol aj generálny tajomník OSN Hammarskjöld nútený usilovať sa o Lumumbovo prepustenie a navrátenie do funkcie predsedu vlády. Keď sa už zdalo, že premiér sa vráti na politickú scénu Konga, CIA sa prostredníctvom svojho plateného agenta, náčelníka generálneho štábu Josepha Mobutu, napriek prítomnosti vojakov OSN v mieste väznenia, zmocnila Lumumbu a jeho dvoch najbližších spolupracovníkov. Odviezla ich do sídla ich úhlavného nepriateľa v Katange, Moiseho Tsombeho. Potom už väzneného premiéra a jeho druhov čakalo len niekoľko dní krutého mučenia, poprava a zničenie ich telesných pozostatkov.

Joseph Mobutu sa za podpory Belgicka a USA stal na tridsaťdva rokov neobmedzeným vládcom Konga, ktoré premenoval na Zair, a vytvoril jednu z najväčších kleptokracií vo svete 20. storočia. Na konci svojej vlády musel z krajiny utiecť, podobne ako predtým Moise Tsombe z Katangy, ktorý zomrel vo väzení v Alžírsku. Dag Hammarskjöld zahynul za nevyjasnených okolností pri leteckom nešťastí v Afrike osem mesiacov po poprave Lumumbu. Larry Devlin ešte roky radil Mobutuovi pri riadení Konga. Keď v roku 1974 odišiel do výslužby zo CIA, vrátil sa do Konga ako zástupca spoločnosti na obchod s uránom, kobaltom a diamantmi. Neskôr žil vo svojej vile na juhu Francúzska a v roku 2008 vydal svoje pamäti knižne pod názvom Šéf rezidentúry, Kongo.

Lumumbov zub ležal roky v trezore belgického federálneho prokurátora, kým sa slimačím tempom vlieklo vyšetrovanie dvanástich belgických občanov obvinených zo spoluúčasti na Lumumbovej vražde. Obvinenie podal Lumumbov syn Francois, no prokurátori akoby zámerne čakali, kým neumrie posledný z podozrivých. Belgické úrady nemali záujem oživovať udalosti svojej krutovlády v Kongu. Lumumbova dcéra Juliana k tomu vyhlásila, že vlády po celom svete stále ešte stíhajú prestarnutých nemeckých nacistov, ale nikto v Belgicku nepohol ani prstom, aby postavil pred súd tých, čo boli zodpovední za smrť jej otca. Belgické úrady sa nakoniec za túto udalosť iba formálne ospravedlnili a federálny prokurátor odovzdal rodine Lumumbu tento telesný ostatok, ktorý ceremoniálne pochovali v Kinshase na deň konžskej nezávislosti. „Otec sa vrátil domov,“ vyhlásila na symbolickom pohrebe tohto konžského bojovníka za nezávislosť Juliana Lumumbová.

Sprisahanie proti Lumumbovi od Stuarta A. Reida je naozaj unikátne dielo literatúry faktu. Na vyše šesťsto stranách má čitateľ možnosť presvedčiť sa o hĺbke štúdia, ktoré autor knihy o Lumumbovi vykonal (takmer 180 strán pokrývajú len jeho vysvetlivky, poznámky a zdroje, z ktorých čerpal). Stuart A. Reid nemal vždy ľahký prístup k tajným materiálom tohto komplikovaného obdobia modernej globálnej histórie, ktorá nepatrí k najžiarivejším momentom zahraničnej politiky USA, Belgicka a OSN. Čitateľom, ktorí sa o toto obdobie alebo o súčasné Kongo zaujímajú, knihu vrelo odporúčam!

Stuart A. Reid je výkonným šéfredaktorom amerického časopisu Foreign Affairs, v minulosti písal pre The Atlantic, The New York Times, The Washington Post, Bloomberg Businessweek, Politico Magazine, Slate a ďalšie noviny a časopisy. So svojou rodinou žije v New Jersey.

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)