Keď ho nakoniec Briti odhalili a odsúdili za špionáž na dlhoročné väzenie, Blake rozvíril svet médií svojím dobrodružným útekom z väzenia s pomocou Írskej republikánskej armády, aby sa zakrátko objavil v Moskve, kde prežil zvyšok života prácou v sovietskej a neskôr ruskej rozviedke. Postava Georga Blaka zaiste inšpirovala i Grahama Greena pri písaní jeho trilerov.

Studená vojna oficiálne zúrila od roku 1946, keď Churchill svojou plamennou rečou spustil Železnú oponu od Baltiku až po Terst. Tá naozajstná studená však medzi Západom a sovietskym Ruskom zúrila už od skončenia občianskej vojny a na šesť rokov ju prerušila druhá svetová vojna, ktorá Východ a Západ vohnala do čudnej aliancie proti fašistickému Nemecku a jeho spojencom.

Po druhej svetovej vojne studená vojna pokračovala na afrických púšťach, v pralesoch Ázie, na európskych diplomatických misiách, na plážach Karibského mora či dokonca v kozme. Na strane Západu bojovali nespočetné množstvá križiakov, ktorí či už z presvedčenia, ale zväčša za peniaze mali za cieľ poraziť červené nebezpečenstvo komunizmu.

O štyroch z nich hovorí takmer šesťstostranová kniha Scotta Andersona Tichí Američania – Štyria špióni CIA na začiatku studenej vojny ‒ Tragédia v troch dejstvách.

Prvý z nich – azda najznámejší, Frank Wisner, bol jedným zo zakladajúcich pracovníkov novovytvorenej CIA v roku 1947. Zanechal svoju právnickú prax na Wall Street, aby sa vrátil do dobrodružného sveta špionáže a americkej globálnej politiky. Riadil politické prevraty v Iráne, Guatemale a po porážke povstania v Budapešti v roku 1956 sa nervovo zrútil. Po krátkom oddychu pracoval ešte ako šéf stanice CIA v Londýne a v roku 1965 sa ako päťdesiatšesťročný sklamaný zastrelil.

Druhým bol Edward Landsdale. Odišiel do penzie ako generálmajor vojenského letectva, hoci väčšinu svojej kariéry strávil v spravodajskej službe. Bol jedným z prvých veliteľov tajných akcií v juhovýchodnej Ázii. Viedol úspešne zastrašovaciu psychologickú vojnu proti národooslobodzovacím jednotkám na Filipínach. Po úspechoch na Filipínach Landsdala presunuli najskôr do Vietnamu, kde sa mu už metódy psychologickej vojny nedarilo aplikovať, a neskôr sa zúčastnil na neúspešnej akcii Mongoose (Lemur), ktorej cieľom bolo zvrhnúť Fidela Castra. Údajne postava Edwarda Landsdala inšpirovala Grahama Greena pri písaní knihy Tichý Američan.

Tretím bojovníkom studenej vojny v knihe Tichí Američania je nemecký obchodník s vínom Peter Sichel. Ako trinásťročného ho rodičia poslali študovať do Veľkej Británie a sami sa s rodinným obchodom s vínom presídlili do Francúzska, aby unikli pred Hitlerovým režimom. Keď Nemci obsadili Francúzsko, Sichel sa dostal do Spojených štátov. Po vojne ho vyslala CIA do okupovaného Nemecka. V šesťdesiatych rokoch odišiel znechutený zo CIA a vrátil sa do rodinného podniku. Tento takmer storočný muž bol jediným žijúcim aktérom začiatku studenej vojny, ktorý autorovi Scottovi Andersonovi mohol ešte poskytnúť interview.

Posledným hrdinom knihy Tichí Američania je Michael Burke, hollywoodsky scenárista, ktorý takisto podľahol volaniu po dobrodružstve a dal sa naverbovať do novovytvorenej CIA v roku 1947. Pôsobil najmä v Taliansku a zúčastňoval sa na získavaní špionážnych správ o vojenskej technike východného bloku. Odišiel sklamaný zo CIA a stal sa riaditeľom cirkusu a neskôr šéfom newyorského basebalového tímu Yankees.

Autor knihy Scott Anderson na príbehoch týchto štyroch mužov poukázal na tragikomickosť celej studenej vojny. Odtiaľ aj podnadpis Tragédia v troch dejstvách. Obe strany predsa len váhali pustiť sa do otvorenej konfrontácie a rozpútavali radšej takto globálnu tajnú vojnu. Anderson sa v knihe v širokom rozsahu opiera o novoodtajené dokumenty z tohto obdobia a jeho rozprávanie je zaujímavé a vzrušujúce.

Scott Anderson je bývalý vojnový spravodajca, prispieva do časopisu New York Time Magazine a je autorom niekoľkých kníh literatúry faktu vrátane knihy Lawrence in Arabia, ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom.

Danica Hollá, Seattle, USA

Zobraziť diskusiu (0)