Autobiografiu chobotnice odporúčam ľuďom často. V istom zmysle som na ňu čakala už dlho, pretože sa zaoberá jazykmi neľudských zvierat, niche témou, ktorá je mi veľmi blízka. Autobiografia patrí do žánru špekulatívnej fikcie; predstavuje si, že jazyky neľudských zvierat sú legitimizované vedou. Záznamy o fiktívnych štúdiách zaoberajúcich sa teroarchitektúrou wombatov, poéziou pavúkov a konfesionálnou poéziou chobotníc sa opierajú o existujúce súčasné teórie zvieracích štúdií. Kniha má z mojej perspektívy viacero nedokonalostí, miestami spadá do environmentálneho klišé, ale príliš jej to nezazlievam, pretože sa presvedčivo pokúša o zrovnoprávnenie jazykov ľudských a neľudských zvierat. Slabé miesta v naratíve vyvažuje kvalitnou argumentáciou. Jej autorka Vinciane Despret je filozofka a výrazná postava v odbore zvieracích štúdií. Despret sa pri písaní inšpirovala postavou z knihy Vyprávění Ursuly K. Le Guin, terolingvistkou Sutty, čím ma nasmerovala k ďalšej knihe, ktorú aktuálne čítam. Som asi v tretine. Zatiaľ by som ju definovala ako politické sci-fi napísané prístupným a precíznym jazykom. Teším sa na moment v naratíve (cítim, že už je blízko), keď sa Autobiografia chobotnice a Vyprávění intertextuálne pretnú.

Okrem toho mám rozčítané Červené valkýry z Kapitálu. V rôznych feministických knihách narážam na meno Alexandry Kollontaj, ruskej ľavicovej feministky, ktorá bola prominentnou ženou v politike raného Sovietskeho zväzu. Doteraz som o nej mala len hmlistú predstavu, spájala som si ju najmä s pojmom červenej lásky a atypickými modelmi medzigeneračného a medzirodového spolužitia. Ak podobne ako ja inklinujete k ľavicovému feminizmu, ale nie ste v jeho histórii skutočne vzdelané či vzdelaní, odporúčam túto knihu.

Na Alexandru Kollontaj často odkazuje ďalšia ľavicová feministka, na ktorú sa ešte len chystám. Sophie Lewis, autorka radikálneho, momentálne vypredaného manifestu Zrušte rodinu, napísala predtým akademickejšiu a radikálnejšiu knihu Full Surrogacy Now, ktorá podobne nástojčivo dáva do pozornosti ďalšiu podobu patriarchálnej nerovnosti – gestačnú prácu, prácu, ktorú ľudia s maternicou vyvíjajú počas tvorby nového človeka. Môže to znieť absurdne, no Lewis má rada provokatívne názvy. Na základe svojej predchádzajúcej čitateľskej skúsenosti dúfam, že jej argumentácia bude podobne zaujímavá a triezva ako v Zrušte rodinu.

Zobraziť diskusiu (0)