Kým v druhej knihe pošle autor Vincenta na sibírsku výskumnú stanicu Belyj krot, tretia kniha tejto voľnej trilógie sa opäť odohráva v Trenčíne. Vincent je majiteľom antikvariátu a zamestnáva v ňom aj slobodnú matku Lauru, ktorá má syna Olivera.

Táto trojica spolu zažíva rôzne situácie a vedie trošku strelené rozhovory. Ďalšou postavou je Tamara, novinárka, ktorá pricestovala do Trenčína z Izraela, aby preskúmala mesto, v ktorom žil jej starý otec.

V tejto knihe ma Cabala prekvapil najmä tým, ako narába s časom. Postavy sa ocitajú v rôznych časových dimenziách, minulosť, prítomnosť aj budúcnosť sa striedajú akoby náhodne, čo postavám niekedy umožňuje stretnúť sa a inokedy zase nie. A nielen to. Ale nechcem priveľa prezrádzať.

V tejto knihe sa prostredníctvom postáv čitateľ dozvie aj mnohé fakty o architektúre alebo o dejinách Trenčína. A určite ho potešia opäť skvelé ilustrácie, ktorých autorom je Juraj Toman.

Myslím si, že voľná trilógia Lukáša Cabalu patrí medzi tú najlepšiu beletriu, aká bola napísaná za posledné roky na Slovensku.

Čítať Sebalda je zážitok. Platí to aj o jeho knihe Prstence Saturna, ktorú do slovenčiny preložil Michal Hvorecký a vydalo ju vydavateľstvo Brak. Prstence Saturna je zaujímavý mix románu, cestopisu a eseje. Je to súbor postrehov, spomienok, úvah a asociácií vyvolaných putovaním po východoanglickom pobreží začiatkom 90. rokov minulého storočia. Hlavnými témami tejto knihy sú pominuteľnosť, zánik a minulosť, ktorá ovplyvňuje náš život.

Sebald s ľahkosťou strieda žánre, prítomnosť a minulosť, pričom zostáva verný svojej melancholickej optike, cez ktorú vníma rôzne historické postavy a udalosti.

Sebaldov štýl písania je presný, magický, poetický a sugestívny, odráža sa v ňom jeho široký rozhľad a vzdelanosť. Ako som napísal na začiatku, čítať Sebalda je zážitok.

V poslednom čase som čítal najmä poéziu. Cítil som totiž akýsi deficit. Dokonca som o prečítaných knihách poézie napísal aj článok do novín Čo čítať? Nájdete v ňom aj nasledujúce tri tipy.

Cédric Demangeot zomrel v roku 2021 a zanechal po sebe pomerne rozsiahle a rozmanité dielo, vďaka ktorému ho francúzska literárna obec považuje za jedného z najpozoruhodnejších básnikov svojej generácie. Nedávno som si prečítal Neklid, čo je už tretia kniha poézie tohto francúzskeho básnika preložená do češtiny.

Cédric Demangeot opisuje stav súčasného sveta s patričnou dávkou vzdoru. Jeho snahou bolo opísať večný konflikt jednotlivca s tým, čo sa deje okolo neho. Nie je to žiadna optimistická výpoveď, práve naopak, autor svojimi veršami vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, kam súčasný svet speje a v akom stave sa nachádza.

Marosa di Giorgio je považovaná za jednu z najznámejších autoriek Južnej Ameriky. No až teraz vyšiel prvý preklad jej poézie do češtiny vďaka prekladateľovi Petrovi Zavadilovi a vydavateľstvu FRA. Kniha má názov Divoké papíry a obsahuje básne v próze, ktoré sú lyrické, expresívne a metaforické s prvkami surrealistickej imaginácie. Snahou autorky je vyvolať v čitateľovi znepokojivé obrazy a pocity, pričom s víziami narába tak, aby čitateľ nebol schopný rozlíšiť, čo vyviera z imaginácie a čo je reálne.

Prvýkrát vyšli Apollinairove Kaligramy až po jeho smrti v roku 1918. Zbierka obsahovala 80 básní, ktoré boli rozdelené na šesť častí. Vďaka Petrovi Šrůtovi a vydavateľstvu Garamond už existujú Apollinairove Kaligramy kompletne preložené aj do češtiny v pôvodnom grafickom zobrazení.

Apollinaire sa pri písaní kaligramov inšpiroval kubizmom a futurizmom a napísal básne, ktorých verše tvoria obrazy, ktoré korešpondujú s témou básne a spoločne tvoria celok alebo, inak povedané, grafická štruktúra textu vždy aktívne dotvára jeho zmysel. Pre samotného Apollinaira kaligramy predstavovali prechodnú poetickú formu, a to nielen v obvyklom zmysle „syntézy symbolistickej minulosti s avantgardnou prítomnosťou“, ale aj smerom do budúcnosti. Apollinairova poézia sa stala základným kameňom modernej poézie 20. storočia.

Zobraziť diskusiu (0)