Smrť čiernou dierou, respektíve Death by Black Hole (And Other Cosmic Quandaries). Napísal ju Neil deGrasse Tyson, známy to americký astrofyzik a popularizátor vedy, a v skutočnosti to nie je ozajstná novinka, ale kniha, ktorá vyšla už tak dávno, že medzitým aj vydavateľstvo, ktoré kedysi vydalo jej preklad do češtiny, stihlo zaniknúť a byť pohltené iným vydavateľským gigantom, ale ja pochybujem, že na spôsobe, akým sa nás vesmír snaží uškvariť, rozvariť, rozpučiť, strhať, dodriapať, zgniaviť či inak umordovať, sa za ostatných pätnásť rokov niečo významne zmenilo, takže, ako hovorím, ak chcete ľahké populárno-náučné čítanie na leto, tak odporúčam, ale teda ja idem ďalej, lebo mi práve do oka i do citrónovej nôty padla ďalšia šmakocinka:

Existential Physics (A Scientist's Guide to Life's Biggest Questions) alebo teda v mojom voľnom preklade: Existenciálna fyzika (Sprievodca vedca najväčšími otázkami života), tentoraz vskutku novinka od teoretickej fyzičky Sabine Hossenfelder, ktorú som si podľa mena a národnosti predstavila ako zľahka nudnú Frau Professorin, a potom som si ju vygooglila a moje predsudky dostali facku, lebo toto je ona.

A hneď v prvej kapitole sa píše toto: Z Eisteinovej teórie relativity vyplýva, že (parafrázujem) minulosť, budúcnosť a prítomnosť existujú nie lineárne, že odtiaľ potiaľ a potom koniec, ale tak akoby zároveň, stále, a ako by povedal našinec, furt, a teda z toho ďalej vyplýva, a toto budem citovať, lebo by ste mi neverili a ja sa vám ani nečudujem, že: „... your death exists at your birth“, teda že vaša smrť existuje zároveň s momentom vášho narodenia, čo ma hneď rozveselí, lebo zas mne z toho vyplýva, že práve teraz stále a nafurt je niekde moje budúce alebo bývalé ja, ktorému nie je teplo a nemá seknuté v krížoch, a takto povzbudená týmto zistením sa dávam do prehrabovania sa na polici, lebo do tretice všetko dobré, respektíve všetko zlé, lebo áno, už to mám:

The End of Everything (Astrophysically Speaking), kniha americkej astrofyzičky, ktorá sa nijako nerozpakuje a hneď na úvod kvetnato opisuje, ako to tu všetko raz zhorí v pekelnom ohni vybuchujúceho Slnka, čo ma opäť raz oblaží na duši, lebo viem, že až to raz nastane, ja už budem dávno na onom svete a bude to problém niekoho iného, a aj by som čítala ďalej, ale už je poobede a prišiel tovar a v ňom nová Atwoodová a v nej hneď na úvod veta: „Smrť som si starostlivo naplánovala, na rozdiel od svojho života, ktorý sa mi kľukatí odnikiaľ nikam aj napriek mojim chabým pokusom udržať si nad všetkým kontrolu.“ A za ňou hneď táto: „Môj život mal vždy tendenciu všelijako sa rozliezať, strácať ťah, krútiť sa a pôsobiť nadmieru prepiato ako rám barokového zrkadla, a to len preto, že vždy radšej idem cestou najmenšieho odporu.“ A teda ak by v tej knihe nebolo nič iné, len tieto dve vety, aj tak budem jesť citróny ešte aspoň o deň dlhšie, aby mi zostalo na to, si ju kúpiť.

Keď už sme pri tých koncoch sveta a podobných kratochvíľach, už ste videli Oppenheimera? Tak tu je kniha, na ktorej motívy bol natočený.

Na margo okraja

No a pri Oppenheimerovi ešte zostanem, lebo on, okrem toho, že zachránil, respektíve zničil, podľa toho, ako sa na to pozeráte, svet, ako ho poznáme, bol aj náruživý čitateľ, a tak sa ho pri jednej príležitosti istý reportér opýtal, aké knihy ovplyvnili jeho profesijnú dráhu a životnú filozofiu, a toto je zoznam, ktorý im Oppenheimer predložil:

• Les Fleurs du Mal – Charles Baudelaire
• The Waste Land – T. S. Eliot
• The Divine Comedy – by Dante Alighieri
• Bhagavad-Gita
• Śatakatraya (“The Three Centuries”) – Bhartrihari
• Hamlet - William Shakespeare
• L'Éducation Sentimentale – by Gustave Flaubert
• The Collected Works of Bernhard Riemann – Bernhard Riemann
• Theaetetus – Plato
• Scientist Michael Faraday’s notebooks – Michael Faraday

Zdroj a zaujímavý článok o prepojení poézie a projektu Manhattan nájdete tu:
Plutonium and poetry: Where Trinity and Oppenheimer's reading habits met

Zobraziť diskusiu (0)