Děj se co děj, nemáte se čeho bát. Túto vetu napísal Jakub Deml Daně a Jiřímu Němcovcom ako prianie k ich svadbe. Tá veta je aj názvom knihy o živote Dany Němcovej, ktorá zomrela minulý týždeň vo veku 89 rokov.

Pani Danu Němcovú som v správach Tieto čítame spomínal viackrát, nielen v súvislosti s knihou rozhovorov Pro smrt uděláno, z ktorej je aj táto odpoveď na otázku o smrti: „Všechno je to o času. Až přestane čas, tak bude něco jiného. Čas umožňuje, aby se za tohoto života navázaly vztahy, a člověk by měl odcházet s tím, že v nich nemá moc velkej čurbes. Že není nic, co by někomu zazlíval a nevyřídil si to s ním. Nebo že by mu měl někdo právo něco hodně vyčítat.“

Zošitové vydania Rýchlych šípov Jaroslava Foglara ilustrované Janom Fischerom boli v našej domácnosti od mojej nepamäti. Onedlho nastane čas začítať sa do nich znova. Tieto tri zošity doniesla môjmu tatkovi jeho sestra z Prahy začiatkom sedemdesiatych rokov. Nedôstojné vydanie Chaty v jazernej kotline v slovenskom preklade som prečítal v prvej polovici základnej školy a veľmi som si prial nájsť odľahlé miesto pri jazere, kde by som mal s kamarátom zrub. Nikdy som ich nenašiel, ani kamaráta, ani jazero a už vôbec nie zrub. A nikdy som neulovil bobríka ničoho. V predstavách, najmä pri zaspávaní, sa to však udialo, všetko. No mám doma knihu Hoši od bobří řeky z roku 1941, v ktorej nejakí bobríkovia ulovení sú. Dokonca je pri nich aj meno kamaráta, s ktorým ich hneď v roku 1941 vo veku 13 rokov v Napajedlích ulovil môj starý otec.

V týchto dňoch sa v Artfore objavilo skvelo spracované vydanie výberu z denníkov Jaroslava Foglara z rokov 1920 až 1937 s krásnym názvom Celý den drobně prší. O vizuálnu stránku sa postaral Martin T. Pecina a editorskej práci sa dá s istotou dôverovať, keďže je za ňu zodpovedný Jan Šulc, ktorý pripravil na vydanie a editorsky spracoval napríklad denníky Jana Zábranu či Jana Vladislava alebo básne Josefa Topola. Šulc v úvode knihy Celý den drobně prší píše: „Zatímco všechno ostatní psal (Foglar) pro druhé lidi, deník si psal sám pro sebe. Nešlo v žádném případě o literární dílo. (…) S dosud vydanými deníkovými díly nelze Foglarovy deníky po literární stránce srovnávat – jde o heslovité privátní záznamy, psané proto, aby uchovaly svědectví o prožité skutečnosti, a to bez jakékoli další autorské ambice. S jejich zveřejněním Jaroslav Foglar nepočítal, v osmdesátých letech dokonce uvažoval o tom, že je v pražském Prokopském údolí spálí. Nakonec se je rozhodl uchovat…“

S radosťou som sa v úvode dočítal, že medzi nasledovateľov Foglara zaradil Jan Šulc aj kamaráta Petra Huga Šlika, kronikára „našej“ Bohemky a bubeníka kapely Neuspěšný atlet. Petr v knihách Tajemství jeskyně pokladů a Po stopách ztraceného syna s ľahkosťou nadviazal na dobrodružstvá Foglarových postáv s vlastnými hrdinami Vojtom, Terezou a Jindrom, ktorých zážitky perfektne zasadil do súčasného sveta (squatteri, developeri, pamiatkari, mrzutí či láskaví starousadlíci), a pridal tam to, čo vo Foglarových knihách chýba, lásku a vzťahy (rozvody a úzkosti). Čítanie Šlikových kníh bolo viacgeneračným rodinným zážitkom.

P. H. Šlik napísal aj knihu špeciálne pre dievčatá o dievčati Olinka a kouzelná truhla (o tom, že toto Foglarovi nešlo, píše Petra Hůlová vo svojej najnovšej knihe Nejvyšší karta) a znova ju bravúrne zasadil do kontextu súčasnosti. Mamka, ktorej manžel je nejasne neprítomný a ktorá má veľa práce, pošle dcéru Olinku k starému otcovi na dedinu. Olinka na povale objaví starú truhlu a začnú sa diať zázraky. Také veľké, že prekonajú aj sklamanie starého otca z toho, že nemal ani syna, ani vnuka. Táto kniha je u nás doma veľmi obľúbená.

Vychádzajú knihy, ktoré nie sú vhodné pre sociálne siete. Viackrát sa stalo, že mi bola vygenerovaná neosobná správa o tom, že som nevhodným obrázkom porušil „pravidlá komunity“, takými obrázkami sú napríklad obálky kníh Klára a Slunce alebo Utrpení knížete Sternenhocha. Preto sa ani nepokúšam písať pre „komunitu“ o výpravnej knihe Božská nahota, ktorá sa zaoberá zobrazovaním Venuše/Afrodity v rôznych obdobiach. Ďalšia kniha plná krásy pre ťažkú dobu. A ako to bolo s Venušami u nás? Vestonická, Moravianska? A čo taká Sheela na gig, ktorú spomína PJ Harvey: „He said wash your breasts, I don't want to be unclean.“

PJ Harvey prespievala Cohenovu pesničku Who by fire pre skvelý seriál Bad sisters. Text je postavený na židovskej modlitbe Unetanneh Tokef (Hovorme o úžasnosti) od nemeckého rabína z 11. storočia, ktorú Cohen počul ako dieťa v synagóge, a ktorá opisuje, ako Boh rozhoduje o osude každej duše – kto bude žiť, kto zomrie a ako.

Z 11. storčia je aj židovsko-arabská zbierka rozprávaní Kniha úlevy po veškerých trápeních od Nisima ben Ja'akova ibn Šáhína. Podnetom na vznik týchto rozprávaní bola prosba ibn Šahínovho príbuzného, aby mu pomocou príbehov „našich najlepších a najvzdelanejších učencov Talmudu…“ ibn Šahín dodal vieru a poskytol útechu v žiale zo smrti jeho syna.

Mesiac pred napadnutím Ukrajiny Ruskom som sa rozprával so Stankou Harkotovou o tom, ako sa ako spoločnosť zachováme, keď k nám – v prípade, že… – začnú prichádzať cez hranicu z Ukrajiny ľudia utekajúci pred vojnou. Kedysi dávno som popri hranici od Čiernej nad Tisou cez Veľké Kapušany (rodisko Julianny Henrietty Berkovits, ktorej syn, zdá sa, prežíval lásku s Gerdou Taro, o ktorej spievajú aj Alt J) až po Novú Sedlicu išiel pešo a stopom. Mám zažitú čoraz viac zvlnenú krajinu, cikcakové cesty, kostolné veže v diaľke, tŕstie, hrdzu, láskavosť, zavreté krčmy.

Stanka Harkotová, rodáčka zo Sniny, začala zaznamenávať obraz slovensko-ukrajinského pohraničia a osudy jeho obyvateľov krátko pred ruskou inváziou. Do krajiny existujúcej na pomyselnom okraji všetkého sa opäť vrátila na jeseň 2022, aby zistila, ako veľká vojna zmenila jej perspektívy. Príbehy zo slovensko-ukrajinského pohraničia ilustrujú fotografie Zuzany Gogovej. Výsledkom je kniha Hranica.

Na margo okraja

Pri čítaní výbornej knihy Petry Hůlovej mi viackrát napadla pesnička Mother od skvelej kapely Idles. Nahlas a rázne o čítaní.

Ako skoro je dostatočne skoro na rozhovory s deťmi o sexe? A je možné, že uvidia porno skôr, ako sa porozprávame? Ako dlho je dobré nechať deti s obrazovkou, ako nastaviť limit pre nekonečné hry? V českom Deníku N je rozhovor s autorkou knihy Hry, sítě, porno, vedkyňou Michaelou Slussareff.

Včera boli vyhlásené ceny Magnesia Litera v podivuhodných kategóriách a v kategórii Litera za nakladateľský čin premenilo nomináciu na víťazstvo vydavateľstvo Torst za kompletné dielo Jana Zábranu. Veľká zásluha patrí už spomínanému Janovi Šulcovi.

Zobraziť diskusiu (0)