Jozefa Pevčíková
10.5.2020
Tragikomická írska odysea
John Boyne je v slovenskom literárnom priestore známe meno; preslávili ho romány ako Chlapec v pásikavom pyžame, Noe na úteku či Chlapec na vrchole hory. Slovart v roku 2019 priniesol jeho ďalší román Neviditeľné besy srdca s prekladom Otta Havrilu.
Boyne v texte s priznanými autobiografickými prvkami rozpráva životný príbeh Cyrila Averyho, homosexuála vyrastajúceho v prostredí silne katolíckeho, slovami autora „bigotného“ Írska druhej polovice 20. storočia.
V jednotlivých kapitolách autor so sedemročnými odstupmi opisuje epizódy zo života chlapca, ktorý si postupne uvedomuje svoju sexualitu, snaží sa vysporiadať s tlakom tzv. „tradičnej“ spoločnosti – a chybuje. Často. Boyne ho necháva prejsť rôznymi fázami sebaprijatia, od života v utajení cez popretie vlastnej prirodzenosti, podľahnutie nárokom na „normálneho írskeho muža“ až po útek od všetkého.
Román nie je otvorene moralizujúci. Vykresľuje Cyrila ako obyčajného človeka s dobrými i zlými stránkami, a to často až do tej miery, že hlavný hrdina začne strácať sympatie čitateľa. Práve tieto kritické okamihy však vyvolávajú otázky o spoločnosti, akou bolo Írsko v danom čase, ako aj o možnostiach jednotlivca, ktorý nespĺňa očakávania väčšiny. Ako Cyrilov život postupuje a on balansuje na hrane medzi prijatím konvencií a odvahou prežiť osobné šťastie, Boyne sa pýta – ktorej z týchto možností sa človek môže vzdať? Dokedy môže spoločnosť napínať krehké vlákno ľudskej vôle a trpezlivosti?
Najlepším zrkadlom odrážajúcim írsku spoločnosť sú samotní ľudia. Cyril stretáva rôzne typy osobností, z ktorých autor vytvoril reprezentatívnu vzorku celého názorového spektra. Niektoré z nich zanechajú v živote hlavného hrdinu výraznú stopu, iné sú len komickými postavičkami. V krátkych dialógoch, ktoré s nimi introvertný Cyril najčastejšie vedie, sa však veľmi rýchlo vyfarbí pretvárka a pokrytectvo rôznych spoločenských vrstiev. Pritom pôsobia tak absurdne, až sú komické. Najmä v prvej polovici románu predstavujú malé ironické klenoty, v druhej časti a závere však nadobúdajú až príliš absurdný charakter a pôsobia rušivo. Odhliadnuc od niekoľkých pomalších pasáží sú však tieto momenty jedinou výhradou k textu.
Neviditeľné besy srdca, ktoré sa Cyrilovi odrážajú v tvári, nemusia byť len kritikou „starého“ Írska, nenávisti, posadnutosti normami. Príbeh o tom, čo sa stane, keď je človek nútený prekročiť vlastné hranice a potlačiť sám seba, nabáda k úvahám o univerzálnej ľudskosti a tolerancii.
John Boyne
Neviditeľné besy srdca
Slovart, 2019
Preklad: Otto Havrila
