Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Tragikomická írska odysea

John Boyne je v slovenskom literárnom priestore známe meno; preslávili ho romány ako Chlapec v pásikavom pyžame, Noe na úteku či Chlapec na vrchole hory. Slovart v roku 2019 priniesol jeho ďalší román Neviditeľné besy srdca s prekladom Otta Havrilu.

Boyne v texte s priznanými autobiografickými prvkami rozpráva životný príbeh Cyrila Averyho, homosexuála vyrastajúceho v prostredí silne katolíckeho, slovami autora „bigotného“ Írska druhej polovice 20. storočia.

V jednotlivých kapitolách autor so sedemročnými odstupmi opisuje epizódy zo života chlapca, ktorý si postupne uvedomuje svoju sexualitu, snaží sa vysporiadať s tlakom tzv. „tradičnej“ spoločnosti – a chybuje. Často. Boyne ho necháva prejsť rôznymi fázami sebaprijatia, od života v utajení cez popretie vlastnej prirodzenosti, podľahnutie nárokom na „normálneho írskeho muža“ až po útek od všetkého.

Román nie je otvorene moralizujúci. Vykresľuje Cyrila ako obyčajného človeka s dobrými i zlými stránkami, a to často až do tej miery, že hlavný hrdina začne strácať sympatie čitateľa. Práve tieto kritické okamihy však vyvolávajú otázky o spoločnosti, akou bolo Írsko v danom čase, ako aj o možnostiach jednotlivca, ktorý nespĺňa očakávania väčšiny. Ako Cyrilov život postupuje a on balansuje na hrane medzi prijatím konvencií a odvahou prežiť osobné šťastie, Boyne sa pýta – ktorej z týchto možností sa človek môže vzdať? Dokedy môže spoločnosť napínať krehké vlákno ľudskej vôle a trpezlivosti?

Najlepším zrkadlom odrážajúcim írsku spoločnosť sú samotní ľudia. Cyril stretáva rôzne typy osobností, z ktorých autor vytvoril reprezentatívnu vzorku celého názorového spektra. Niektoré z nich zanechajú v živote hlavného hrdinu výraznú stopu, iné sú len komickými postavičkami. V krátkych dialógoch, ktoré s nimi introvertný Cyril najčastejšie vedie, sa však veľmi rýchlo vyfarbí pretvárka a pokrytectvo rôznych spoločenských vrstiev. Pritom pôsobia tak absurdne, až sú komické. Najmä v prvej polovici románu predstavujú malé ironické klenoty, v druhej časti a závere však nadobúdajú až príliš absurdný charakter a pôsobia rušivo. Odhliadnuc od niekoľkých pomalších pasáží sú však tieto momenty jedinou výhradou k textu.

Neviditeľné besy srdca, ktoré sa Cyrilovi odrážajú v tvári, nemusia byť len kritikou „starého“ Írska, nenávisti, posadnutosti normami. Príbeh o tom, čo sa stane, keď je človek nútený prekročiť vlastné hranice a potlačiť sám seba, nabáda k úvahám o univerzálnej ľudskosti a tolerancii.



John Boyne

Neviditeľné besy srdca

Slovart, 2019

Preklad: Otto Havrila

Zobraziť diskusiu (0)

Neviditeľné besy srdca

Neviditeľné besy srdca

John Boyne

Írsky spisovateľ John Boyne je slovenskému čitateľovi známy najmä vďaka knihe Chlapec v pásikavom pyžame, podľa ktorej bol nakrútený aj úspešný film. V slovenčine vyšli aj jeho ďalšie romány pre deti Chlapec na vrchole hory, Noe na úteku či Úžasná cesta Barnabyho Brocketa okolo sveta.

Kúpiť za 16,95 €

Podobný obsah

Objatia

Recenzie

Objatia

Objatia prichádzajú vtedy, keď ich potrebujeme alebo nečakáme. V oboch prípadoch je to vyvolávanie súcitu a ľútosti. Spisovateľka Anne Michaels do svojej rovnomennej knihy v preklade Otta Havrilu dáva do kontaktu poetický jazyk s vojnou a s tým, čo môže nastať po nej, pokiaľ sa ju podarí prežiť. Vydavateľstvo Slovart vo svojej vlajkovej edícii MM ponúka viacero spôsobov, ako sa možno na tento stav pozrieť.

Zlá hodina

Recenzie

Zlá hodina

Ďalšia kniha do série textov Gabriela Garcíu Márqueza v podaní vydavateľstva Slovart prináša trochu netradičný pohľad do jeho tvorby. Napínavejší, realistickejší a s podozrivo nízko visiacou pointou. To sa u neho nenosilo. Márquezove knihy sú košaté ako strom a nezriedka sa vám stane, že iba stojíte pod konármi a na hlavu vám padajú zrelé jablká.

Morové noci

Recenzie

Morové noci

Orhan Pamuk poskytol svojim čitateľom, zdá sa, metaforickú reakciu na globálnu pandémiu koronavírusu Morové noci (orig. Veba Geceleri, 2021). Román je tým, čím bol Camusov Mor (1947), Čapkova Bílá nemoc (1948) – teda umeleckým a ľudským vyrovnaním sa so sociálnym a morálnym dopadom ničivej a smrteľnej katastrofy. Viem, že katastrofa znie fatalisticky, ale choroba zase príliš neutrálne. Vo všetkých prípadoch bol tou skutočnou tragédiou politický prístup k faktu, že je tu neviditeľný, no žiaľ aj efektívny nepriateľ. V Morových nociach (Slovart, 2024) sa s ním stretneme v úvode dvadsiateho storočia na fiktívnom ostrove Mingéria, ale pocit z tejto údajne stredomorskej destinácie je geograficky aj mentálne prenosný.