Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Uršuľa

Lakonické konštatovanie na úvod. Rudolf Sloboda písal to, čo žil. Vlastné tiahle problémy a neradostný život v spoločnosti podobne poznačených existencií si celkom prirodzene našli cestu do jeho tvorby. Rôznymi osudovými ranami stíhané postavy z blízkeho i vzdialenejšieho okolia napĺňajú stránky takmer všetkých, zväčša pomerne vážnych Slobodových textov. Tento rámec verne zapĺňa i hlavná protagonistka v pravde kultovej novely, ktorej tiež prepožičala názov. Uršuľa.

Útla próza má v podstate úplne jednoduchý príbeh. Uršuľa je nezávislá, inteligentná, slobodná mladá žena. Zoznámi sa s rozvedeným, o dvadsať rokov starším mužom, za ktorého sa nakoniec vydá. Pri jednej z čoraz častejších hádok ho v afekte či skôr v sebaobrane zabije a ide na päť rokov do väzenia. Po odpykaní trestu sa vracia medzi „živých“ a začína odznova. V (staro)novom prostredí so (staro)novými ľuďmi sa formujú nové komplikované vzťahy. Sprevádzajú ich rozličné (skryté i otvorené) konflikty, ktorých neustály kolobeh vyvoláva ďalšie nezvratné tragédie.

Sloboda sa tu skutočne s ničím príliš nes...nebabre. Prakticky od začiatku sa ide na plný plyn. Udalosti nasledujú v rýchlom tempe jedna za druhou. V zhustenom slede sa príčiny a následky ústredného bodu zlomu dostávajú na rovnakú úroveň, akoby vychádzali jedny z druhých, takže ich nejde jasne a jednoznačne rozlíšiť. Čitateľ je do dejového toku šikovne vtlačený ako nenápadný, ale všadeprítomný dokumentarista presne zaznamenávajúci všetko podstatné.

Slobodov rukopis je vskutku ťažký. Drsný, tvrdý, navonok neuhladený, nie dva razy okamžite príťažlivý. Neotesaný zovňajšok však obsahuje precitlivú, nadmieru zraniteľnú dušu, ktorej najväčšie čaro spočíva v tom, ako veľmi má k „svojim ľuďom“ blízko. Rozprávač je so všetkými antihrdinami v jednej línii. Trpkú bezvýchodiskovosť, frustrácie a sklamania zo života prežíva spolu s nimi ako rovný s rovnými. Aj z výrazového minima vie Sloboda vystavať veľmi presvedčivé panoptikum neľahkých osudov, ktorých nešťastní predstavitelia nedokážu vykročiť z bludného kruhu osobných tragédií. Gniavi ich šedivá, ubíjajúca každodenná rutina a tlačí ich ku dnu ako mlynský kameň, ktorý váži tonu.

Nekonformný, ľahkému čítaniu sa vzpierajúci, ale o to bezprostrednejší, priam až nepríjemne pravdivý text. Uršuľa je právom legenda.

Rudolf Sloboda: Uršuľa

Vydal: Slovart 2014

148 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Uršuľa

Uršuľa

Rudolf Sloboda

Znovuobjavený, čitateľmi stále viac vyhľadávaný a znalcami literatúry uznávaný slovenský spisovateľ Rudolf Sloboda je autorom mnohých nadčasových diel, divadelných aj filmových scenárov a dvoch kníh pre deti. V románe Uršuľa, ktorý je jedným z jeho kľúčových diel, sa vzdelaná, sebavedomá, bystrá, racionálna Uršuľa počas školy zoznámi s rozvedeným mužom starším o dvadsať rokov, zaktorého sa vydá.

Kúpiť za 12,30 €

Podobný obsah

Ako milovať svoju dcéru

Recenzie

Ako milovať svoju dcéru

Od narodenia som dcérou svojej matky a časom som sa stala matkou dcéry. Viem, aké je to byť tou, ktorú mama neustále sleduje, a zároveň tou, ktorá nepretržite striehne na kroky svojho dieťaťa. Poznám túžbu byť vlastnená a vlastniť, byť napadnutá pocitom akejsi dlžoby a znepokojivého stavu, že ten pohľad už viac neznesiem. A pritom sa často dívam rovnako. Očakávam, predpokladám a chránim. Nevedome, ale predsa tlačím svoju dcéru do kútov, kde si myslím, že je to pre ňu dobré. Kolíšem si dcéru spôsobom, ktorý považujem za najvhodnejší. Do istej miery je to vítané, priam potrebné. Dokedy to však je?

Na smrť nemusíme byť sami

Recenzie

Na smrť nemusíme byť sami

Patrí medzi čestné povinnosti povzdychnúť si, ako sa všetci vospolok (a zahltení trápnosťami) vyhýbame téme odchádzania zo života. No nakoniec je minimum tých, ktorí sa do tohto terénu s odvahou, empatiou i pokorou vyberú.

Ženy u oltáře?

Recenzie

Ženy u oltáře?

Situácia a postavenie žien v kresťanstve a v katolíckej cirkvi sa do spoločenských dialógov dostáva pravidelne už do čias raného kresťanstva. Cirkevní otcovia i teológovia sa zaoberajú rolou ženy najmä v cirkvi intenzívne už od prelomu 4. a 5. storočia. Otázky sa týkajú najmä svätenia žien a ich možnosti slúžiť pri oltári a viesť službu eucharistie.