Písmo je primerane veľké a dobre čitateľné a formát taký do postele. Môžete si ju pokojne čítať aj s deťmi – koniec koncov príde čas, keď sa deti spýtajú, kto je to ten predseda a kto je ombudsman, a nie vždy je vzhľadom na realitu ľahké odpovedať.

Ak sa vám nechce lúskať pre laikov nezáživné pasáže o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti alebo kompetenčných sporoch, môžete začať pasážami, ktoré autori zvýraznili a netreba dlho premýšľať, prečo vybrali napríklad článok 12, ktorý hovorí o základných právach a slobodách, ktoré sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo inej etnickej skupine atď.

Alebo článok 55, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Článok 20, ktorý hovorí, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Alebo článok 141, podľa ktorého v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Bez väčších problémov identifikujete najnovšiu novelizáciu – medzi pojmami ako občan, štátna moc, medzinárodné právo zrazu vyskočia spotrebiteľské obaly a potrubia a dúfam, že nebudú nasledovať expanzné zbrane.

V knihe nájdete ilustrácie podivných hláv, svalnaté štátne znaky, blesky, bobra aj prázdne sedadlá v rokovacej sále, ktoré sú skôr voľnými asociáciami ako karikatúrami – asociáciami Andreja Kolenčíka, mimoriadne plodného a zaujímavého režiséra, animátora a ilustrátora, ktorý si hovorí Admirál. Grafický dizajn knihy robil Boris Meluš, jeden z najlepších slovenských grafických dizajnérov, a koncept pochádza od Adama Berku, ktorý vyštudoval architektúru, má rád Bratislavu, bojuje proti jej nezmyselnému skrášľovaniu, predáva pekné knihy a knihu opatril stručným a výstižným úvodom, z ktorého by si mohol zobrať príklad aj kapitán Danko.

Monika Kompaníková

Zobraziť diskusiu (0)