Zločiny sú prirodzene späté s terorizmom, keďže režim má aj po svojom ukotvení množstvo odporcov. Stupeň ohrozenia je vysoký, ochranné zložky sú v pohotovosti a tá stúpa s rizikom, že nemecký vodca chce predstúpiť pred rozvášnený dav a viesť horlivý prejav o svojej splnenej vízii. Po vojne však Nemecko zostáva sterilným miestom z kameňa, kde hrá vojenský marš a po uliciach sa premávajú vojenskí veteráni v módnych uniformách, ale celý systém je infikovaný súčasnými aj budúcimi hrozbami.

Okrem terorizmu má totiž Nemecko aj množstvo interných problémov. Napríklad, ako sa vyrovnať s dôkazmi o agresivite v riešení židovskej otázky? Na doplnenie ilustrácie o bezcitnosti príslušníkov SS si Robert Harris pomáha mrazivou citáciou zo zápisov Prima Leviho, kde referuje výrok príslušníka SS.

„Vojnu proti vám sme vyhrali bez ohľadu na výsledok. Nezostane z vás nikto, aby mohol podať svedectvo, ale ľudia by mu neuverili, ani keby sa zachránil. Akiste sa vyskytnú pochybnosti, polemiky, historici budú bádať, ale nenadobudnú istotu, lebo spolu s vami zničíme všetky dôkazy. A keby sa nejaké zachovali a niektorí z vás sa zachránili, ľudia povedia, že obludným udalostiam, aké opisujete, sa nedá veriť. Vyhlásia ich za zveličovanie spojeneckej propagandy a neuveria vám, ale nám, keď budeme všetko zapierať. My budeme diktovať, aká bola história táborov.” (s.273)

Ak niekto skĺzne k melanchólii a začne vo svojej starobe rekapitulovať skutky, nedajbože, ak sa bude za ne chcieť verejne ospravedlniť, stáva sa z neho politický nepriateľ. Ríša má beztak nepokojný spánok aj bez toxických vyjadrení kajúcnych. Hoci jej rozloha je obrovská, najväčšia koncentrácia obštrukcií je práve v hlavnom meste.

Reportážna kniha Julie Boyd Cestovatelé ve Třetí říši (Argo, 2019) je serióznou prácou demaskujúcou diplomatické pozadie nástupu Hitlera. Nemecko bolo teatrálnou a exotickou európskou krajinou, kam sa chodili intelektuálne elity z celého sveta pozerať na realizáciu utopických plánov a na zvláštny umelý obraz ľudu, ktorý svojím fanatizmom naháňal strach. Akoby celá krajina hrala divadelné predstavenie a snažila sa jedovato zhypnotizovať svet.

V románe Vaterland vzniká pocit, že jedinec má takmer absolútnu neschopnosť podnikať akékoľvek kroky na vlastnú päsť. Nemecko je veľký stroj. V tom spočíva aj nevďačnosť úlohy hlavného protagonistu, pri každom kroku je prítomný nejaký vojenský príslušník, a tak ľahko vznikne pocit, že nič nemôže v Nemecku fungovať bez nejakého vzorca alebo plánu. Zločin už vôbec nie.

Robert Harris: Vaterland

Slovart, 2020

Preklad: Viktor Krupa

Recenznú knihu poskytlo vydavateľstvo Slovart.

Zobraziť diskusiu (0)