Revolučný príbeh západného sveta
Zakaria stavia svoju argumentáciu na kľúčovej téze: moderné dejiny nie sú lineárnym príbehom neustáleho pokroku, ale sériou revolúcií, ktoré zásadne pretvárajú spoločnosti, pričom každá z nich vyvoláva protirevolučnú odozvu. Vzťah medzi pokrokom a reakciou skúma od 17. storočia po dnešné dni a to takmer doslova, pretože jeho kniha vyšla len minulý rok a s odstupom pár mesiacov môžeme vidieť ešte rýchlejšiu akceleráciu trendov, o ktorých autor píše. Zakaria si vybral niekoľko prípadov revolúcií, ktoré mu slúžia ako model k dlhodobejšej perspektíve vývoja v krajinách súhrnne označovaných ako západné. Jeho štýl písania je veľmi pútavý, plný faktov, ale vôbec nenudí a ani sa nestráca v spleti rôznych súbežných javov. Vie ich opísať a pospájať do živého obrazu spoločností s protichodnými tendenciami, často sporu novátorstva (ekonomického, ale aj politického) s tradicionalizmom (trvaním na dôležitosti zachovania súčasného stavu vecí).

V priebehu prvých kapitol takto autor sprevádza po revolúciách v obchode, vlastníckych právach a prístupe k ideám (napr. k náboženskej tolerancii) v Holandsku; pokojnej výmene moci v Anglicku so zadefinovaním parlamentnej moci; dramatickým okolnostiam Francúzskej revolúcie končiacej terorom a diktatúrou. Sociálne zmeny sa odohrávali aj v dôsledku priemyselnej revolúcie, pretože rozvoj technológií mal enormný dopad na vývoj ekonomiky, rozvoj miest a vzťahu celých sociálnych skupín k práci. Veľmi zaujímavá je kapitola o dianí v Amerike. Začiatky prudkých zmien vidí autor v nie úplne čistom prístupe k prisvojovaniu si výsledkov práce iných národov, predovšetkým Britov: „Dumping, krádež duševného vlastníctva, dostatok uhlia a lacná pracovná sila boli kľúčovými zložkami rastu amerického priemyslu na konci devätnásteho storočia – rovnako ako v prípade čínskeho priemyslu v dvadsiatom prvom storočí.“ (s. 170)

Hoci by sa Zakariovej knihe dalo vyčítať, že sa venuje len revolúciám na západe, on sám tento záber vysvetľuje už v úvode: „Niektoré revolúcie boli priamo inšpirované revolúciami, o ktorých hovorím; Leninova ruská revolúcia si vedome požičiavala od Francúzskej revolúcie, rovnako ako Maova čínska revolúcia, čo malo ničivé následky. Ale namiesto toho, aby som sa venoval jednotlivým revolúciám z celého sveta, rozhodol som sa zostať pri hlavnej západnej dejovej línii, ktorú vnímam ako kľúčový naratív a vrhá dlhý tieň na politiku všade na svete.“ (s. 27) Napriek tomu by možno bolo užitočné, aby revolúciám v iných častiach sveta bola venovaná aspoň jedna kapitola, ale dá sa to pochopiť aj tak, že k týmto témam sa Zakaria ešte vráti v budúcnosti v samostatnej knihe.

Mechanizmus revolúcie
Historické revolúcie podľa Zakariu predstavujú prototypy neskorších spoločenských zmien – od miernych a inštitucionálnych až po radikálne a násilné. Každý, kto sa chce tejto téme venovať musí prijať podmienku, že ide o tému, v ktorej sa spája väčší počet faktorov v prepletenej sieti príčin a následkov. „Aby sme pochopili politickú zmenu usporiadania našej vlastnej éry, musíme sa pozrieť na spoločenské zmeny, ktoré ju uviedli do pohybu: revolúcie v globalizácii, informačných technológiách a identite.“ (s. 189) Navyše sú tu stále protichodné tlaky so strany odporcov zmien. Zakaria to ilustruje na Francúzskej revolúcii: deklarované ideály slobody a rovnosti sa rýchlo dostali do konfliktu s realitou moci a sociálneho chaosu. Reakcia v podobe Napoleona bola zároveň výsledkom revolúcie, ale aj jej popretím. Podobný vzorec sa opakuje aj v 20. storočí: reformy zástancov sociálnych zmien vyvolávajú konzervatívny odpor, globalizácia plodí nacionalistické hnutia, technologické inovácie vzbudzujú kultúrne obavy.

Základné revolučné premeny, ktorých sme svedkami ako účastníci aj aktéri sa odohrávajú v globalizácii, technológiách, identite a geopolitike. Všetky prinášajú nesporné výhody (predovšetkým v oblasti dĺžky dožitia, vzdelania, rastu príjmov apod.), ale aj značné riziká. Globalizácia priniesla nové ekonomické nerovnosti a pocity straty národnej identity. Súvisia s tým aj zmeny povahy práce, produktivity a z toho prameniacich príjmov.

V tejto súvislosti je zaujímavý príklad rastu strednej vrstvy v USA. Vzostup strednej vrstvy, príjmov a spoločenského statusu sa týkali značnú časť 20. storočia len určitej skupiny ľudí – bielych Američanov. A aj v ich prípade to nie je úplne jednoznačné, pretože v posledných rokoch aj ich životná úroveň v lepšom prípade stagnuje, v horšom klesá tak ako rastie podiel prekérnej práce a nezamestnanosti. Všetky štatistiky o rastúcej životnej úrovni posledných dekád majú jednu nevýhodu, ako sa dočítame: „To sú trendy hodné oslavy, ale sotva sa tak javia, ak pociťujete relatívnu depriváciu a stagnáciu.“ (s. 223)

Technológie, politika, identita
V oblasti technologickej revolúcie sa pozornosť presúva do oblasti internetu a najnovšie umelej inteligencie. Autor upozorňuje, že rýchlosť technologickej zmeny prekonáva schopnosť spoločnosti prispôsobiť sa, čo vedie k sociálnym otrasom a polarizácii. S polarizáciou nevyhnutne súvisí politika identít. V knihe nájdeme varovania, ako politika identity dokáže posilniť práva menšín, ale aj rozdrobiť spoločnosť na antagonistické skupiny. Na úrovni geopolitiky potom môžeme sledovať ústup západnej dominancie a vzostup autoritárskych mocností ako Čína a Rusko. Zakaria vidí nebezpečenstvo v strate sebadôvery západných demokracií a v ich neschopnosti koordinovať strategické odpovede.

Ak si niekto v súčasnosti myslí, že zmeny, aké zažívame sú bezprecedentné, tak Zakaria poukazuje na to, že podobné dojmy mali asi ľudia v minulosti. Napr. hospodárska expanzia v Holandsku v 17. storočí bola sprevádzaná protekcionizmom a celé skupiny obyvateľstva zažívali aj šok z priemyselnej revolúcie. Na základe ďalších príkladov by sa dalo odvodiť, že kniha poskytuje akúsi navigáciu pre súčasné krízy, podmienkou je však záujem a otvorená myseľ, adaptácia a určitá úroveň politického pragmatizmu (nie však rešpektovanie autoritárstva).

Zakariu je potrebné čítať. Rešpektuje vyváženosť, neváha zdôrazniť pozitívne dopady spoločenských a ekonomických procesov. Uznáva oprávnené argumenty odporcov zmien, ale v žiadnom prípade sa nevzdáva ideálu otvorenej spoločnosti. V svojom diele ponúka rámec, v ktorom možno uvažovať o súčasných výzvach bez podliehania panike: konať treba na základe argumentov, s rozvahou a bez strachu.

Fareed Zakaria: Vek revolúcií. Pokrok a odpor od roku 1600 po súčasnosť.
Preklad: Igor Otčenáš
N Press, 2025

Zobraziť diskusiu (0)