Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Vernosť

Marco Missiroli má u nás, ak sa nemýlim, čitateľskú premiéru. Tento taliansky autor už napísal niekoľko úspešných próz, ktoré boli preložené do viac než tridsiatich jazykov. Vzhľadom na moderné témy spracovávané vo svojich textoch požíva značnú popularitu i medzi mladším obecenstvom. Svedčí o tom aj zisk Premio Strega Giovani 2019, čo je cena za najlepší román podľa mladých čitateľov, ktorú dostal za knihu Vernosť. Práve ona konečne vyšla aj u nás, o čo sa zaslúžili v Slovarte, kde ju vydali v rámci edície MM v jazykovom prevode Františka Hrušku.

Partnerské zväzky vystavené skúške (ne)vernosti, ktorá v čase naberá premenlivé podoby. Prípadne čo je a kde sa začína nevera? Zhruba takto možno načrtnúť leitmotív Missiroliho kratšieho, ale mimoriadne hutného románu.

Ambiciózna Margharita pochádza z prostredia pracujúcej triedy. Vyštudovaná architektka sa napokon presadí v tvrdom biznise s realitami. Cieľavedome, pracovito a viac-menej zodpovedne napĺňa svoje kariérne predstavy. Dá sa povedať, že má jasno v tom, čo čaká od života. Jej manžel Carlo, pochádzajúci z vplyvnej milánskej rodiny, až taký pevný nie je. Snaží sa ako-tak presadiť, ale príliš sa mu nedarí, z čoho zas však nerobí nejakú veľkú drámu. Jeho mierna, pomerne tvárna povaha akoby ho pasovala do pozície pokojného, spoľahlivého otca. Zdanlivo to teda vyzerá na zdravo fungujúce manželstvo, akurát v opačnom garde oproti (u nás?) zaužívaným predstavám o partnerských úlohách.

Pri pozornejšom pohľade však rýchlo zistíme, že nie všetko vyzerá tak, ako sa to navonok javí. Za fasádou sú skryté nejaké drobné nerovnosti a trhlinky, kde-tu k nejakej nezhode prispeje i blízka rodina, hoci možno bez zlých úmyslov. Navyše si obaja partneri takpovediac pozerajú cez plece. Túžia po niekom inom, a tí potom aj dostanú reálnu podobu. So všetkým sa vyrovnať, nájsť správny balans, ktorý by do manželstva vniesol dlhodobý pokoj a stabilitu, bude náročné pre oboch hlavných protagonistov, a nielen pre nich. Príde na nevyhnutné kompromisy, odriekania, zlyhania i veľmi neradostné sklamania z odhalenej pravdy.

Missiroli na tej dvojstovke strán rozohráva skutočne impozantnú psychologickú partiu. Čitateľov na nič nepripraví a v podstate okamžite ich uvádza do centra diania. To znamená jednak do vonkajších, hlavne však potom do vnútorných svetov jednotlivých zúčastnených. Monolitický textový prúd bez označených kapitol je rozdelený na dva hlavné životné úseky, medzi ktorými je desaťročný časový rozstup. Rozprávanie sa odvíja v prítomnosti i v retrospektíve, kde sú v rýchlom zhustenom slede zachytené osudy všetkých postáv. Missiroli nešetrí ani postavy, ani čitateľov, ktorým predkladá neraz veľmi nepríjemne obnažené pohnútky svojich hrdinov.

Zachádza do hlbokých vrstiev myslí a komplikovaných medziľudských vzťahov. S tým výborne korešponduje i zložito vystavaná forma. Bohato členené dlhé súvetia sa okolo čitateľa ovíjajú ako hustá nepreniknuteľná sieť, vždy pripravená lapiť do svojich osídiel nejakú nepripravenú obeť. Prehovorí však i tá „skutočná“ sieť: virtuál, ktorý si ľudia celkom bez zábran vpustili domov, aby im tento po zásluhe robil zo života súkromné peklo. I tento moderný fenomén sa celkom logicky ocitne v Missiroliho báječne utkanom texte. S istým nadsadením radno tvrdiť, že tu vystupuje ako súčasný najmódnejší protipól k „tradičnému“ obchádzaniu vernostných sľubov.

Marco Missiroli sa nečíta ľahko a pravdepodobne ani každému nesadne. Na rozmotanie všetkých jemných nuáns nazberkaných v jeho košatom a zároveň silne skoncentrovanom rukopise, kde navyše mnohé zostáva nevyrieknuté, skryté pod povrchom, bude treba extra zvýšená čitateľská pozornosť. Navyše prichádza s neveselými témami, pôsobiacimi znepokojujúco až vyslovene deziluzívne. Napriek tomu je veľmi podnetné a žiaduce sa cez ne prehrýzť. Je to, pri všetkej temnote a odťažitej neľúbivosti, vynikajúca správa o medziľudských väzbách, ktoré sú z podstatnej časti utopené v materiálnom nadbytku, ale inde zase dusené jeho nedostatkom.

Zaťažujúce, neľahké, skľučujúce, zmätené a protichodné, deprimujúce, miestami namierené k jasnej (seba)deštrukcii, ale postupne spejúce k stíšenej harmónii. Za mňa fajnové, takéto kúsky nikdy neomrzia.

Marco Missiroli: Vernosť

Slovart, 2020 (edícia MM)

Preklad: František Hruška

208 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Vernosť

Vernosť

Missiroli Marco

Ako sa vyrovnať s tým, že spolu s meniacim sa svetom okolo seba sa meníme aj my? Na túto otázku hľadá odpoveď vo svojej knihe Vernosť taliansky spisovateľ Marco Missiroli.

Kúpiť za 13,25 €

Podobný obsah

Pozor, bodkovaný pes!

Recenzie

Pozor, bodkovaný pes!

Veronika Šikulová je známa slovenská spisovateľka, ktorá sa vo svojej tvorbe venuje aj písaniu pre deti. Knižka Pozor, bodkovaný pes! je jej najnovšou detskou knižkou. Hlavnými postavami sú veselý dalmatínec Dunčo a jeho všetkostíhajúca majiteľka, ktorej nikto v knižke nepovie inak ako mama.

Úpal Leonarda Cohena

Recenzie

Úpal Leonarda Cohena

Siedmeho novembra to bolo presne päť rokov od smrti Leonarda Cohena, geniálneho básnika a hudobníka, ktorý svojou tvorbou ovplyvnil celé generácie. Prekvapilo ma, že Nádherní porazení nie sú zbierkou básnických textov, ktoré by som od Cohena čakal, ale epickým románom. Prvýkrát vyšiel v roku 1966 a vtedajšej kritike na ňom prekážala hojnosť explicitného zobrazovania sexuality. Cohen sa prozaickej tvorbe už viac nevenoval, Nádherní porazení boli jeho druhým a zároveň posledným prozaickým dielom.

Meno mám zo Studničky

Recenzie

Meno mám zo Studničky

Božena Slančíková sa narodila v roku 1867 v obci Polichno do mnohopočetnej rodiny evanjelického farára. Otec ju istý čas aj vyučoval a ostatní súrodenci, najmä brat Bohuslav, jej poskytli útočisko v samote, keďže sa nikdy nevydala, v dôsledku čoho zažívala materiálne ťažkosti. Práve peripetie so sobášom otvárajú krásne spracovanú zbierku Meno mám zo studničky, akú v sprievode tematických výšiviek od Ivany Šátekovej prináša vydavateľstvo Slovart.