Je rok 1468 a my sledujeme cestu mladého kňaza Christophera Fairfaxa do malej dediny na juhozápade Anglicka. Fairfax dostal za úlohu pochovať miestneho kňaza Thomasa Lacyho, ktorý nešťastnou náhodou prišiel o život. Pri príprave na pohreb sa Fairfax zoznamuje s miestnymi obyvateľmi a mnoho sa od nich o mŕtvom kňazovi dozvie. Keď Fairfax na fare objaví staré zväzky Spolku starožitníkov, skupiny odsúdenej za kacírstvo, zmocnia sa ho pochybnosti. Pochováva svätého muža alebo zvrhlého hriešnika?

Prostredie, ktoré Robert Harris vo svojej knihe popisuje, až nápadne pripomína stredovek, ako ho poznáme z historických prameňov. Cesty nemajú značenie, v mestách sa vykonávajú verejné popravy a lynče, ľudia sa premiestňujú výhradne pešo alebo na koňoch a všetko poznanie a veľkú moc má cirkev, ktorú v románe reprezentujú Fairfax a jeho protipól, biskup Pole. Bežní ľudia sú väčšinou chudobní, silno veriaci a odkázaní na pomoc cirkvi. Zoznamujeme sa s ich životom a prácou, spoznávame ich radosti a starosti, ale aj nepríjemné tajomstvá. Tajomstvá však nestrážia len ľudia – neďaleko za dedinou sa nachádza miesto pomenované Čertov stolec, ktoré obyvatelia považujú za prekliate. Fairfax sa o život a záľuby mŕtveho kňaza začína zaujímať viac. Zoznámi sa s lady Durstonovou a s kapitánom Hancockom a spoločne sa rozhodnú preskúmať podrobnosti kňazovej smrti. Všetci pochybujú, že za ňou stojí náhoda.

Harris v Druhom spánku nekonvenčným a originálnym spôsobom rozoberá otázky a témy, nad ktorými už určite rozmýšľal každý z nás. Čo po nás zostane? Aký odkaz zanecháme našim potomkom a ako sa im cez priepasť vekov priblížime my a naša spoločnosť? Medzi riadkami sa dá vyčítať aj otázka: Vrátime sa tam, kde sme začali? Čo ak by sa to stalo? Bolo by pre nás lepšie žiť vo svete bez ‒ dnes už existenčne dôležitých ‒ technológií a bez prístupu k akémukoľvek poznaniu, ktoré by bolo prístupné len pre vyvolených? Harris vykreslil smutný a desivý svet, v ktorom sú minulosť a veda zatratené a nad každým, kto sa nimi bude zaoberať, visí hrozba prísneho trestu. Cesta do pekla sa v tomto svete začína príliš hlbokým skúmaním minulosti (s. 156).

„Koľko kníh takto spálili nielen v Addicotte, ale v celom Anglicku? Milióny. Stámilióny! Koľko poznania sa nenávratne stratilo!“ (s. 80)

V Druhom spánku sledujeme niekoľko tém. Striedajú sa pasáže dejové a pasáže úvahové. Autor sa nezamýšľa len nad spomenutými otázkami. Rozmýšľa o podstate viery, o láske, o živote vo svete, v ktorom nekompromisne vládne cirkev.

„Takže ste za odluku cirkvi od štátu?“
„Bolo by to najlepšie pre cirkev aj štát.“
„V takom prípade by cirkev mala morálku, nie však moc, a štát by mal moc, ale nie morálku.
Presne to doviedlo starý svet do záhuby.“ (s. 9)

Je naozaj možné, aby si niekto zachoval zároveň moc aj morálku? Neprevládla by nad morálkou hrabivosť a chuť moci?

Robert Harris napísal zaujímavý román, ktorý nás núti rozmýšľať nad tým, v akom zlom stave je naša spoločnosť a kam sa môžeme dostať, ak sa nad tým nezamyslíme. Druhý spánok slúži ako memento ‒ rovnako ako odtlačky rúk v mnohých pravekých jaskyniach Európy a sveta, ktoré k nám hovoria možno cez omnoho viac epoch, ako si myslíme.

Druhý spánok

Robert Harris
Slovart, 2020

Preklad: Otto Havrila

Recenznú knihu poskytlo vydavateľstvo Slovart.

Zobraziť diskusiu (0)